Keď som vyrastal, často som sa seba samého pýtal, kde sú tí slávni konvertiti.

Z nedávnej minulosti na mňa žmurkali akurát tak Lewis a Chesterton, odkiaľsi zboku a trochu neurčito Jung. No všetci živí ľudia, ktorí niečo skutočne dokázali, boli buď militantní ateisti, alebo aspoň spokojne sekulárni skeptici.

Kde sú tie prekvapivé obrátenia na vieru, ktoré by dokázali, že kresťanstvo je živé a smeruje ku konečnému víťazstvu? pýtal som sa. Ak je pravdivé, nemali by ho nečakane nachádzať hľadači odvšadiaľ? Prečo ich výprava za pravdou neprivedie k viere?

Len sem-tam sa objavil nejaký hlas, ktorý sa postavil proti čoraz samozrejmejšiemu prúdu modernej sekularity. Ale stál tam ako sám vojak v poli, namútil len trochu vody, zatiaľ čo silnejúci kultúrny tok sa valil ďalej.

Všetko sa zdalo jasné: kresťania možno prežijú, ale asi skôr dožijú vo svojich polouzavretých komunitách, trochu ostýchavo, zatiaľ čo ich vplyv na spoločnosť, zákony a kultúru bude čoraz menší. Od plnej gotickej katedrály v centre mesta k poloprázdnej betónovej opache na kraji sídliska.

Ak by to nemalo byť tak, ako to, že naša spoločnosť napreduje nielen bez náboženstva, ale aj smerom od neho?

A hlavne, kde sú tí slávni konvertiti? vŕtalo mi v hlave.

Až som sa jedného dňa zobudil a boli tu.

Prekvapivý návrat vieryBude Západ opäť kresťanský?

Juraj Valach

Viac než jedna lastovička

Sklamaní z vlastného projektu, prekvapení z novosti starého, pozdvihnutí krásou, priťahovaní podivnosťou.

Piata zo štvorhlavej úderky nového ateizmu Dawkins-Hitchens-Dennett-Harris, Ayaan Hirsi-Ali, až donedávna najslávnejšia ateistka na planéte, našla po ťažkej duševnej kríze svoj domov v cirkvi. Svoje obrátenie oznámila v texte s názvom Ateizmus nás nemôže vybaviť na civilizačnú vojnu.

Spoluzakladateľ Wikipédie filozof Larry Sanger po 35 rokoch neviery píše knihu s názvom Boh existuje.

Filozof mysle Philip Goff prijal kresťanstvo (aj keď so silným heretickým spinom, ktorý okrem iného Všemohúcemu upiera absolútnu všemohúcnosť), lebo súčasná kozmológia podľa neho poukazuje na Tvorcu.

Tento zoznam ide ďalej, ale pribúda aj tých, ktorí pred posledným krokom vajatajú.

Zatiaľ čo najznámejší Kanaďan, svojská antiľavicová superstar Jordan Peterson, už roky korčuľuje na hrane viery, jeho manželka aj dcéra mu predviedli dvojitého Kierkegaarda.

Slávny historik Tom Holland síce tiež nevie, či je kresťan alebo len člen čoraz väčšej „cirkvi sympatizantov“, no kade chodí, tade rozpráva o Kristovej revolúcii, z ktorej povstal moderný Západ.

A aj tí, čo sa až tak nepriblížili druhému brehu, vo svojich útokoch radšej zaradili spiatočku.

Profesor filozofie Peter Boghossian vo svojom Manuáli na výrobu ateistov tvrdil, že ak sa z veriaceho nestane ateista, svedčí to o závažnom poškodení mozgu. Ale už o desať rokov sa v rozhovore pre The Spectator kajal, že takéto vymetanie kresťanstva zo Západu vytvorilo vákuum na rozmach wokizmu.

A sám Richard Dawkins sa v strachu pred extrémnou ľavicou a islamom prekrstil na kultúrneho kresťana.

Jedna lastovička leto nerobí. Ale rastúci kŕdeľ možno ohlasuje jar.

Richard DawkinsSlávny apoštol ateizmu sa zľakol dôsledkov svojho diela. A dnes chce žiť v kresťanskej krajine

Juraj Valach

Bude sa rozhlasovať zo striech

Hádam sa správy o veľkých obrátencoch ku mne len dlho nedostávali. Predsa len, internet si ako prví osedlali ateisti. Konzervatívnejším kresťanom, ktorí by rozhlásili príbehy svojich, to trvalo dlhšie. Ale aj to sa podstatne mení a viera dostáva v novom mediálnom éteri nevídanú pozornosť.

Dnes si pustím epizódu populárneho podcastu The Diary of a CEO a oscarový herec Matthew McConaughey mi rozpráva o tom, ako mu kresťanstvo zmenilo život a prečo viera začína priťahovať mladých mužov.

Podcast s veľkým P, čiže trojhodinové povedačky u Joea Rogana, sú ku kresťanstvu čoraz vrúcnejšie. Hoci v mikrofónoch ešte len doznievajú pointy suverénneho ateizmu, ktoré donedávna dominovali Roganovmu štúdiu.

MAGA konzervatívci Matt Walsh a Michael Knowles sotva vypustia video na svojich miliónových youtubových kanáloch bez toho, aby doň nezatiahli vlastný katolicizmus.

Dokonca ani takí populárni pseudonovinári ako Candace Owens či Tucker Carlson o svojom kresťanstve nedokážu prestať hovoriť (aj keď tí mu nerobia vždy dobrú službu).

Nech kliknem na akýkoľvek relevantný podcast, vždy je dobrá šanca, že sa dozviem niečo o démonoch, mystických zážitkoch, klinickej smrti, turínskom plátne, biblickej archeológii – áno, aj o psychedelikách, panteizme, UFO a konšpiráciách, ale je to tam. Záujem, nadšenie, fascinácia, otvorenosť, to všetko tam je.

Internetu už nekraľuje ateizmus. Keď rozmýšľam, čo si pustím k upratovaniu, prehrabujem sa nadmierou kanálov a profilov, ktoré odpovedajú na námietky ku kresťanstvu.

Kresťanskí debatéri ničia islamských až tak, že často majú problém nájsť niekoho, kto by zdvihol uterák z ringu po poslednom knokaute. A ak aj neničia tých ateistických, aspoň im solídne šliapu na päty.

Rozhovor s hercom Matthewom McConaugheyom o temnej stránke slávy, o jeho živote a viere

Späť vo verejnej aréne

Nedávno som si zapol rozlúčku so zavraždeným Charliem Kirkom a musel som sa uistiť, či som sa náhodou nepreklikol na ekumenickú zádušnú bohoslužbu.

Členovia vlády USA spolu so svojou kultúrno-politickou agendou hlásali evanjelium.

„Boh prijal podobu človeka, zostúpil a žil medzi nami, trpel ako ľudia a zomrel ako človek. Ale na tretí deň vstal z mŕtvych, na rozdiel od akéhokoľvek smrteľníka. A vráti sa. Pretože niesol ten kríž, boli sme oslobodení od hriechu, ktorý nás od neho oddeľoval. A keď sa vráti, bude nové nebo a nová zem a my všetci budeme spolu,“ kázal nik iný ako americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Samozrejme, nechýbali ani pastori, ktorí prednášali o pokání a potrebe prijať Krista, ktorý za nás položil život.

V programe sledovanom desiatkami miliónov divákov bolo náboženstvo na výslní.

„Vždy som sa cítil trochu nepríjemne, keď som na verejnosti hovoril o svojej viere, hoci som miloval Pána a bola to dôležitá súčasť môjho života. Za posledné dva týždne som o Ježišovi Kristovi hovoril viac ako za celý čas, čo som na verejnosti,“ zakončil svoj prejav viceprezident USA JD Vance.

Ale najväčšie svedectvo skutočného kresťanstva prišlo od Kirkovej vdovy na adresu vraha: „Na kríži náš Spasiteľ povedal: ‚Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.‘ Ten mladý muž... Odpúšťam mu. Odpoveďou na nenávisť nie je nenávisť. Z evanjelia vieme, že to je láska, vždy láska.“

Ako to zhrnul youtuber Mike Winger: bolo to superpolitické a zároveň superodvážne hlásanie evanjelia. Nie zlé, ale komplikované.

Mike Winger o rozlúčke s Charliem Kirkom

Hladný dav

No ale je sa čomu diviť? Pronáboženský sentiment nerastie len medzi lídrami, či už politickými, alebo názorovými. Rastie aj v ich publiku.

V Amerike sa po dlhom období úpadku zastabilizoval počet veriacich.

V Británii je nová generácia viac náboženská než tá predošlá, nie naopak, ako všetci očakávali.

Vo Francúzsku je opäť záujem o krst.

Na sieti X sa to po tohoročnej veľkonočnej vigílii len hemžilo fotkami z bohoslužieb, ľudia sa tešili z krásy a pokoja, ktoré tam našli. A nechýbali ani takí, čo povedali, že v chráme boli prvý raz, a hoci sú neveriaci, táto skúsenosť ich hlboko zasiahla.

Éry, keď sa veriaci museli ako „religiotardi“ (urážka, ktorá vznikla spojením slov religion a retard) za svoj svetonázor hanbiť, sú preč. Kresťanstvo začína byť cool, je trochu punk, trochu exotika, ale v mnohých prípadoch exotika s príchuťou domova.

Hrdý odznak ateistu už jeho nositeľovi nedáva takú ostrú hranu. Život bez vyznania stratil vzrúšo, treba sa čímsi nadchnúť, v mene niečoho väčšieho sa spojiť. Niečím dochutiť náš odčarovaný vesmír.

Možno aj preto na TikToku vybuchol fenomén WitchTok. Čarodejnice zdieľajú návody na rituály a milióny používateliek sa od nich učia, ako pomocou kúziel obdariť svoj život hlbším zmyslom.

Rekordné počty krstov dospelýchZažíva Francúzsko návrat k viere? Novorodenci sa stále krstia čoraz menej

Ján Cipár

Premenlivé počasie

Ktosi by povedal, že sa to celé deje len na Západe, nás sa to netýka. Ale posledný export zo západných centier ideovej produkcie (začínajúci sa na p či w a zakončený ideologickou príponou) dodal novú farbu aj slovenskému kultúrno-politickému gulášu.

Vetry zväčša dujú od Atlantiku a s istým oneskorením nám prinášajú závan tamojšej klímy. Instagramy a tiktoky efektívnosť prenosu ešte zvyšujú. Nedávno som tak v českom byte mladej vysokoškoláčky po prvý raz videl synkretický, modlitebno-zaklínací kútik s Bibliou, krížikom a amuletmi.

Ale Slovensko je predsa len iné. Veľa hnevu na spackanú náboženskú výchovu v detstve, ktorá je v príliš čerstvej pamäti, zlé kresťanské PR, viera na tisíc prekrútených spôsobov pretriasaná v politike, potreba oslobodiť sa od toho všetkého a dosiaľ neotrasená nádej v ľudskoprávny pokrok.

Možno ešte treba čas, aby evanjelium mohlo zaznieť ako čosi nové, nie ako stá repetícia starej známej, no nie veľmi vydarenej kázne. Ako v mnohom inom, aj v sekularizácii zaostávame.

Ale kto si na to chce staviť? Duch veje, kam chce, počasie je premenlivé a súčasnosť, zdá sa, viere praje.

„Vzhľad oblohy dokážete posúdiť a znamenia časov nie?“ vyčítal Kristus náboženskému establišmentu svojej éry.

Jeho nasledovníci majú čítať znamenia prítomnosti.

Tak teda čítajme.