„Okolo piatej ráno som pricestoval do Plešivca, odkiaľ som sa vybral smerom na Muráň. Kalváriu v Muránskej Zdychave som našiel a okolo obeda som sa vybral späť domov. No je to taký odľahlý kút, že som domov pricestoval až nasledujúci deň ráno.“
Takto si Miroslav Lisinovič spomína na jedno zo svojich putovaní za kalváriami. Muránska Zdychava má pre neho špecifickú príchuť. Bola to jediná kalvária z viac než dvoch stoviek, za ktorou cestoval v noci a takisto v noci sa musel aj vracať domov. Na krížovú cestu v zabudnutom regióne však spomína rád.
Miroslav precestoval verejnou dopravou 208 slovenských kalvárií, väčšinu z nich ešte v rokoch 2008 – 2011. Teda v čase, keď si nemohol pomôcť internetom v mobile. Jeho sprievodcom bol len fotoaparát, vytlačené cestovné poriadky a túžba spoznať všetky naše kalvárie.
Tridsaťpäťročný Trnavčan počas štúdia na vysokej škole veľa cestoval po Slovensku, fotil pritom vlaky, prírodu a architektúru. Na jar roku 2008 sa začal zamýšľať nad projektom, ktorý by tieto jeho záľuby posunul a dal im cieľ.
„Napadlo mi, že odfotografujem 10 –15 kalvárií. Lenže zrazu ma to chytilo,“ hovorí Miroslav, ktorý takto našiel spojenie viacerých záľub – fotenia, prírody aj architektúry. Zároveň vnímal aj duchovný rozmer. Odfotené kalvárie začal zverejňovať na svojom blogu.
Neskôr si kúpil knihu od Pamiatkového ústavu, ktorá popisovala stovku slovenských kalvárií. Vydal sa za nimi, no napokon si stanovil jasnú métu – prejsť všetky.
V rokoch 2008 a 2009 navštívil tri pätiny známych kalvárií. Aktuálne na jeho blogu nájdeme 208 príspevkov, o ďalšej päťdesiatke kalvárií Miroslav vie, no mladá rodina už neumožňuje také dobrodružstvo ako kedysi.
Miroslav bol v tých rokoch rozcestovaný od východu po západ. Pochádza zo Šaštína, študoval v Žiline a budúcu manželku si našiel na východnom Slovensku. Prvý raz sa osobne stretli práve v Prešove – kde fotil aj prvú kalváriu do zbierky.
Prešovským rande sa tak začal aj jeho dobrodružný projekt s kalváriami. „Školu som si vtesnal do troch dní a inak som v jednom kuse cestoval. Nemal som problém stráviť v nočných vlakoch aj štyri noci po sebe,“ rozpráva Miroslav, ktorý pracuje na železniciach. A či vládal potom cez deň chodiť po kalváriách? „Áno, pomedzi to som ešte aj bicykloval,“ hovorí.
Kalvárie uverejňoval na blogu priebežne. Niekedy sa mu podarilo navštíviť aj päť miest za jeden deň. Cestoval pritom len verejnou dopravou, čo ho na niektorých miestach viedlo k tomu, že mal na fotenie len hodinu či dve. „Bol to kompromis, jediná možnosť, buď tam ísť na krátko alebo vôbec,“ vysvetľuje. Ako veriaci sa zvykol podľa časových možností na mieste aj pomodliť. Viackrát musel aj stopovať, väčšinou úspešne.
Do projektu vyberal len kalvárie, ktoré boli zároveň krížovou cestou, čiže mali aspoň niekoľko zastavení. Krížové cesty so 14 zastaveniami sú známe od 18. storočia, na najstarších kalvárskych cestách nájdeme len päť až osem zastavení.
Niektoré krížové cesty však nie sú tak úplne krížovými cestami. Napríklad v Senohrade pri Krupine 15 kaplniek predstavuje 15 ružencových tajomstiev. Potom existujú aj tzv. sedembolestné kalvárie, napríklad v Skalitom a Jelitove na Kysuciach znázorňuje kalvária sedem bolestí Panny Márie.
Spomedzi moderných kalvárií nájdeme aj Cesty svetla, čiže 15 zastavení, ktoré odkazujú na udalosti po Ježišovom vzkriesení, napríklad v Gaboltove či Moldave nad Bodvou.
Muránska Zdychava na Gemeri.

Banská Štiavnica.

Bitarová pri Žiline.

Prešov.
Jedna vec bola získať informáciu o tom, že niekde sa kalvária nachádza, no druhá vec nájsť ju priamo v teréne. Kým to prvé nebol až taký problém (internet, kniha, ľudia posielali tipy na kalvárie aj priamo pod Miroslavovými blogmi), s druhou výzvou sa bolo treba popasovať. Preto sa často spoliehal na miestnych obyvateľov patriacich k staršej generácii. Hoci na takom južnom Slovensku mu babky nerozumeli a hľadali vnukov, aby sa dohovorili.
Niektorí miestni neskrývali prekvapenie, keď im povedal, odkiaľ cestuje a čo hľadá. Väčšina reakcií bola pozitívna, veď sa zaujímal o ich dedinku.
V prípade jednej kalvárie však nepomohli ani domáci, ani mapy. „Najmenej dostupná bola kalvária v Zborove nad Bystricou na Kysuciach. Nachádza sa niekoľko kilometrov v horách, na pútnickom mieste Mičova jama. Nebolo tam vtedy žiadne označenie, hľadal som to päť hodín, neúspešne,“ spomína si Miroslav na blúdenie v kysuckých lesoch. Neskôr sa však vrátil a kalvária tak patrí do zbierky v blogu.
Námahu si vyžadovala aj návšteva kalvárie v Španej doline. Druhá najstaršia kalvária na Slovensku má jedno prvenstvo – jej prvé a posledné zastavenie delí spolu 11 kilometrov. Začína sa v centre Banskej Bystrice. Počas putovania v lesoch však stretol horára, ktorý ho vystrašil, keď mu začal rozprávať o medveďoch. „Krížová cesta vedie po veľmi odľahlej ceste, dnes je to neoznačkovaný chodník,“ ozrejmuje chvíľkové obavy.
Medveďa síce nestretol, no napríklad v Topoľčanoch musel poprosiť farára, aby zatvoril psa, ktorý behal po areáli kalvárie. Na niektorých miestach musel zase preskakovať plot, lebo nemal čas zháňať kľúče od brány ku kalvárii.
Najväčší adrenalín mu však spôsobovalo napätie, či stihne dopravný spoj. „Dnes môžete v mobile sledovať polohu vlaku, vtedy som mal cestovné poriadky vytlačené v ruksaku,“ spomína.
Precestoval všetky slovenské železničné trate a využil takmer všetky SADky. Okrem lietadla použil všetky dopravné prostriedky. Jedine loďou sa totiž dostanete ku kalvárii na Slanickom ostrove na Oravskej Priehrade. Hoci jej vody zatopili Slanicu i okolie, kalvária zostala nad hladinou, teda okrem jej prvých troch zastavení.

Zborov nad Bystricou na Kysuciach.

Solka – časť Nitrianskeho Pravna.

Horná Roveň (Štiavnické Bane).

Špania dolina.
Dve stovky kalvárií v projekte Miroslava Lisinoviča ponúkajú pestrú paletu. Výrazná väčšina našich kalvárií sa nachádza v tesnej blízkosti kostola. Je to aj praktické, najmä pre starších ľudí, ktorí tak nemusia stúpať do kopcov.
Autorovi projektu sa najviac páčia tie, čo sú situované v prírode mimo obce a ich súčasťou je väčšia kaplnka. „Z tých 200 mi len niekoľko vyslovene utkvelo v pamäti, že to tam bolo ozaj veľmi pekne,“ vraví. Vedel by z nich povedať top tri? „Takúto odpoveď nedám, ale najvzácnejšia z nich je pre mňa jednoznačne v Prešove, kvôli manželke,“ hovorí so smiechom.
Kalvárie nie sú na Slovensku rozložené rovnomerne. Málo súborov je na juhovýchode našej krajiny, pri Čiernej nad Tisou či Kráľovskom Chlmci je to skromné. Kalvárie nemajú ani všetky krajské mestá, bez nej je Trenčín i Žilina.
Naopak, veľký počet kalvárií nájdeme na juhu západného Slovenska, na Žitnom ostrove skoro v každej dedinke. „Hoci ide o rovinatý kraj, nie sú všetky pri kostole. Napríklad v Strekove som šliapal tri-štyri kilometre do poľa,“ ozrejmuje.
Zaujímavým fenoménom sú nové kalvárie. Tie podľa Miroslava Lisinoviča pribúdajú tempom do desať ročne. Mnohé z nich označuje za pekné, najmä keď sú umiestnené v prírode. Napríklad v lesoch Malých Karpát nad Cerovou, kde novú krížovú cestu vybudovali miestne rehoľníčky. Alebo vo Svätom Jure, kde je kalvária s novodobým grafickým znázornením.
Niektoré kalvárie s odstupom času obnovili, preto sa napríklad na Skalku nad Váhom Miroslav vrátil a do blogu ju zaznamenal znovu.
Dnes je podľa jeho informácií na Slovensku okolo 260 kalvárií. Naposledy bol v Levoči na Mariánskej hore, kde stojí nová, dvojročná kalvária. Je to zároveň prvá kalvária, na ktorú sa vyviezol autom – zastávku si s rodinou urobili počas cesty ku svokrovcom.
Miroslav vraví, že projektom o kalváriách si splnil sen, keďže precestoval našu krajinu krížom-krážom. Z reakcií čitateľov sa dozvedel, že mnohí vďaka jeho blogu objavili kalvárie vo svojom okolí, o ktorých dovtedy netušili. Pritom blog netvoril s náboženským dôrazom. Ako sám hovorí, najviac kalvárií sa nachádza pri turistických trasách, takže okolo nich chodia najmä turisti.
No predsa, mnohých stále lákajú aj k modlitbe. Kalvária je skoro v každom okrese a bohatý zoznam zase na Miroslavovom blogu. Takže si stačí len vybrať.

Hostie pri Topoľčiankach.

Kysucký Lieskovec.

Močenok (okres Šaľa).

Drahovce pri Piešťanoch.

Horné Mýto pri Dunajskej Strede.

Rybany pri Bánovciach nad Bebravou.

Starý Smokovec.

Žarnovica.
Foto – Miroslav Lisinovič
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.