Budíček 5.00 a žiadne wifi Prečo ísť k mníchom na Sampor?

Ponuka duchovných pobytov je dnes bohatá. Môžete ísť na duchovné cvičenia do exercičného domu. Niektoré rehole vám poskytnú ubytovanie pre stíšenie, viete si vybrať z pripravených programov alebo ísť na vlastnú päsť – možností je skutočne veľa.

Prečítajte si:
Rozhovor s predstaveným kláštora v Sampore Vladimírom Kasanom

Lenže kláštor slovenských benediktínov neďaleko Sliača je čímsi výnimočný. Postavili ho len nedávno, pred šiestimi rokmi, a predsa je čoraz vyhľadávanejší. Vybrali sme preto päť dôvodov, prečo môže byť pobyt u mníchov obohacujúci a čo robí Sampor jedinečným miestom v tejto krajine.

1. Ticho

Kláštor sa nachádza nad obcou Sampor, ktorá nemá ani dvesto obyvateľov. Hoci Sliač či Zvolen nie sú ďaleko, poloha kláštora pod lesom vám navodí pocit, že ste na konci sveta. Benediktíni neposkytujú hosťom televíziu ani pripojenie na internet. Takže tu človeka nemá (okrem svedomia) čo vyrušovať.

Vľavo rozostavaný vlastný kláštor, mnísi žijú zatiaľ s hosťami v budove vpravo. 

2. Žiť chvíľu ako mních

Zapojiť sa do denného rytmu benediktínov má svoje čaro, no vyžaduje si aj sebadisciplínu. Ak vás o piatej ráno nezobudia kostolné zvony, o 5.20 určite nezmeškáte zvonec na chodbe. Ten zvoláva na ranné chvály do kostola. O pol siedmej je svätá omša a po nej raňajky. Dopoludnie je venované práci, do ktorej sa môžu zapojiť aj hostia.

Kým raňajky a večere majú hostia vo vlastnej jedálni, pri obede stolujú všetci spolu. Mnísi vás vezmú k sebe do klauzúry a obedujete s nimi za jedným stolom. Inak, varia neskutočne dobre.

Vešpery sú o 17.00 po latinsky, deň sa končí kompletóriom o 20.00. Ak prídete na víkend, v nedeľu sa vstáva o 3.00. Modlia sa nočné vigílie. Samozrejme, pre hostí je to dobrovoľné...

Kostol a kláštor posvätil niekdajší banskobystrický biskup Rudolf Baláž v máji 2010.

3. Liturgia

Oplatí sa chodiť na modlitby s mníchmi. Áno, je ich veľa (päťkrát za deň plus omša, prípadne adorácia...), ale stojí to za to. Mnísi vám ochotne pomôžu zorientovať sa v knihách mníšskej liturgie hodín, aby ste s nimi mohli sledovať žalmy a spevy.

Avšak zapojením sa do benediktínskeho „breviáru“ nijako neutrpí vaša osobná modlitba. Kostol je otvorený deň-noc, takže môžete smelo „nocovať“ pred svätostánkom.

4. Okolie

Okrem kláštora a kostola máte k dispozícii aj okolie. Ak vám nestačí areál kláštora, môžete si vyjsť na blízke polia alebo zájsť do lesa. A keďže mnísi postupne zveľaďujú okolie kláštora, vytvárajú aj také pekné miesta, ako je pustovňa svätého Svorada. Vznikla na okraji lesa pri prameňoch potoka, ktorý tečie areálom kláštora.

Zatiaľ je to len lavička so strieškou.

Pohľad z „pustovne“.

5. Benediktíni

Muži, ktorí žijú v Kláštore Premenenia Pána v Sampore, sú benediktíni. Teda naozajstní mnísi. Nie sú zaťažení krstami a pohrebmi ako bežní farári. Líšia sa aj od mnohých rehoľníkov, ktorí majú často na starosti mládežnícke strediská či vydavateľské domy a milión ďalších aktivít.

Prioritou benediktínov je samotný spôsob ich života, teda modlitba a práca. A práca je pestrá, musia sa postarať o zvieratá, kuchyňu, hospodárstvo, dom hostí, stavby. Majú tiež aktivity vonku, robia napríklad duchovné obnovy, vypomáhajú vo farnostiach. Lenže ich centrom je kláštor. To cíti každý, kto k nim príde. Preto sú rozhovory s nimi také obohacujúce. Neodchádzajte od nich bez spovede alebo duchovného rozhovoru, inak prídete o veľa.

Sami mnísi hovoria, že sú aj takí hostia, čo sa rýchlo zbalia a odídu. No mnohým sa zapáči a vracajú sa, či už v skupinkách alebo prídu aj sami a robia si duchovný program individuálne alebo po dohode s niektorým benediktínom.

Všetky informácie o pobyte a postup pri rezervácii nájdete na webstránke kláštora benediktini.sk.

Foto: Pavol Rábara