Jozefína Bakhita sa narodila okolo roku 1870 v sudánskej Olgosse. Sedemročnú ju uniesli arabskí lovci otrokov. Volali ju ironicky „Bakhita – mala si šťastie“. Toto meno jej zostalo.
Jej posledným majiteľom bol taliansky konzul v Chartúme, ktorý ju chcel prepustiť a poslať späť k rodine, čo sa však ukázalo ako nemožné pre Bakhitin nedostatok spomienok. Mladú ženu zveril spriatelenej rodine Michieliovcov, ktorí sa vrátili do rodného Janova.
Bakhitu zverili kanosiánskym sestrám v Benátkach. Oficiálne vyhlásená za slobodnú bola 29. novembra 1889. Do cirkvi ju prijal benátsky patriarcha Domenico Agostini, pri krste dostala meno Giuseppina Margherita Fortunata.
Keďže kanosiánske sestry mali problém s tmavou farbou jej pokožky, do rehoľnej komunity bola prijatá až na zásah kardinála Agostiniho. Večné sľuby s rehoľným menom Jozefína zložila 8. decembra 1895.
V roku 1902 prešla do konventu v mestečku Schio pri Vicenze, ktoré si obľúbilo vždy priateľskú a usmievavú mníšku nazývanú „La nostra Madre Moréta – naša kávovohnedá matka“.
Jozefína Bakhita zomrela 8. februára 1947. Svätorečil ju Ján Pavol II. v roku 2000. Je patrónkou Sudánu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.