Svätec týždňa Jozefína Bakhita, rehoľníčka

Sedemročnú ju uniesli arabskí lovci otrokov, je patrónkou Sudánu.

Vypočuť článok

Študoval teológiu v Prešove, Eichstätte a Ríme. Pôsobí ako farár pre gréckokatolíkov v Banskej Bystrici a protopresbyter. Popritom pracuje ako náboženský redaktor Rádia LUMEN a riaditeľ PRE LUMEN, n. o. Prekladá gréckokatolícke katechizmy a katechézy o byzantskom obrade z nemecky, taliansky a anglicky hovoriaceho prostredia. Píše o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame. Je ženatý a má dve dcéry.

Ďalšie autorove články:

Zo sveta pravoslávia Ako Moskovský patriarchát ovplyvňuje verejnú mienku v Moldavsku

Mučeník z čias genocídy Arménov Lev XIV. v nedeľu svätorečí aj arménskokatolíckeho arcibiskupa

Zo sveta pravoslávia Arménskeho arcibiskupa odsúdili nad dva roky väzenia

Jozefína Bakhita sa narodila okolo roku 1870 v sudánskej Olgosse. Sedemročnú ju uniesli arabskí lovci otrokov. Volali ju ironicky „Bakhita – mala si šťastie“. Toto meno jej zostalo.

Jej posledným majiteľom bol taliansky konzul v Chartúme, ktorý ju chcel prepustiť a poslať späť k rodine, čo sa však ukázalo ako nemožné pre Bakhitin nedostatok spomienok. Mladú ženu zveril spriatelenej rodine Michieliovcov, ktorí sa vrátili do rodného Janova.

Bakhitu zverili kanosiánskym sestrám v Benátkach. Oficiálne vyhlásená za slobodnú bola 29. novembra 1889. Do cirkvi ju prijal benátsky patriarcha Domenico Agostini, pri krste dostala meno Giuseppina Margherita Fortunata.

Keďže kanosiánske sestry mali problém s tmavou farbou jej pokožky, do rehoľnej komunity bola prijatá až na zásah kardinála Agostiniho. Večné sľuby s rehoľným menom Jozefína zložila 8. decembra 1895.

V roku 1902 prešla do konventu v mestečku Schio pri Vicenze, ktoré si obľúbilo vždy priateľskú a usmievavú mníšku nazývanú „La nostra Madre Moréta – naša kávovohnedá matka“.

Jozefína Bakhita zomrela 8. februára 1947. Svätorečil ju Ján Pavol II. v roku 2000. Je patrónkou Sudánu.