Sviatok Uctievanie svätého Jána Krstiteľa

V byzantskom obrade je svätý Ján Krstiteľ uctievaný nad všetkými ostatnými svätými a priamo pod anjelmi. Samozrejme, že sem nezahrňujeme Preblahoslavenú Božiu Matku, Bohorodičku, ktorá je „čestnejšie ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“ a tak požíva jedinečnú úctu (hyperdúliu) nad všetkými anjelmi a svätými.

Veľkosť a uctievanie svätého Jána Krstiteľa, o ktorom v čase jeho počatia archanjel Gabriel predpovedal, že bude „veľký pred Pánom“ (Lk 1, 14), je založená na Kristovom priamom svedectve, na Jánovom prísnom asketickom živote a krvavom svedectve pri obrane Božích práv.

Kristovo priame svedecto

Svätého Jána Krstiteľa poslal Boh v moci Eliáša (porov. Mt 17, 9 – 13), aby pripravil ľud na príchod prisľúbeného Mesiáša (Mal 3, 1). V jeho úlohe Božieho posla (po grécky: anjela) sa od neho očakávalo, že upozorní ľudí na ich Vykupiteľa, „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29).

Ján Krstiteľ mal tiež pokrstiť Ježiša Krista v rieke Jordán a uviesť nášho Pána do jeho mesiášskeho poslania (Mt 3, 13 – 15).

Týmto spôsobom bol Krstiteľ posledný z prorokov (Mt 11, 13) a svojím poslaním spájal Starý a Nový zákon. Krstiteľ bol aj Kristovým predchodcom (po grécky: prodromos). Keďže Ján pokrstil Ježiša, dostal prímeno Krstiteľ. Ako Boží posol (anjel) mal zvestovať príchod Nebeského kráľovstva v osobe Ježiša Krista. Správne teda náš Pán dosvedčil o svätom Jánovi Krstiteľovi: „Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján“ (Lk 7, 28).

K týmto slovám povýšenia svätý Teodor Studita († 826) dodáva: „Je potrebné, aby sme vychvaľovali Jána Krstiteľa, keď ho tak veľmi vychválil samotný Kristus, ktorý je Pravda a večné Božie Slovo?“ (porov. PG 99, 748).

Jánov prísny asketický život

Druhým dôvodom raného uctievania svätého Jána bol jeho nevinný a strohý život na púšti, pre ktorý ho cirkevní otcovia oslavovali ako „pozemského anjela v ľudskom tele“ (sv. Sofrón, PG 87, 3340).

Ján Krstiteľ, ktorý bol naplnený Svätým Duchom od pobytu v lone svojej matky (Lk 1, 15), strávil všetky roky svojej mladosti na púšti a pôstom a modlitbou sa pripravoval na svoje jedinečné poslanie.

Keď sa objavil v oblasti Jordánu, aby kázal pokánie, mal odev z ťavej srsti (Mt 3, 1 – 6), ktorý bol tradičný pre prorokov.

Ján vyšiel zo svojej samoty ako „hlas volajúceho na púšti“ (Jn 1, 23) a kázal morálnu reformu v rámci prípravy na príchod Mesiáša:

„Robte pokánia, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3, 2). Ján zhromaždil skupinu učeníkov, uvádzal ich do asketického života a učil, ako sa majú modliť. Takto bol svätých Ján Krstiteľ inšpiráciou pre púštnych otcov, ktorí ho považovali za svojho zakladateľa a skutočný vzor pustovníckeho života. Aby sme ešte raz citovali svätého Sofróna Jeruzalemského, svätý Ján Krstiteľ „odišiel na púšť, aby napodobňoval nie ľudí, ale anjelov“ (porov. PG 87, 3352).

Púštni otcovia, preniknutí týmto veľkým obdivom, ako prví propagovali uctievanie Krstiteľa medzi národmi Východu aj Západu.

Krvavé svedectvo pri obrane Božích práv

Rané uctievanie sv. Jána Krstiteľa bolo posilnené aj opakovanými nájdeniami jeho relikvií, ktoré Boh oslávil mnohými zázrakmi.

Krstiteľovu popularitu dosvedčili nielen všetci evanjelisti, ale aj dobový židovský historik Jozef Flavius, ktorý okolo roku 90 zaznamenal, že pre Krstiteľovu popularitu sa kráľ Herodes Antipas obával povstania ľudu. Flavius pokračoval:

„Herodes prikázal zabiť tohto Jána s prímenom Krstiteľ, hoci bol spravodlivým mužom a povzbudzoval židovský ľud k cnostnému životu, keď k nemu neustále prichádzali, aby sa dali pokrstiť. Nabádal ich, aby boli voči sebe spravodliví a aby boli oddaní Bohu“ (porov. Židovské starožitnosti VIII, 5).

Po sťatí svätého Jána učeníci vzali jeho telo a podľa ústneho podania ho pochovali v samaritánskom meste Sebaste, mimo hraníc Herodesovej jurisdikcie (porov. sv. Hieronym, PL 25, 1156).

Krstiteľov hrob sa čoskoro stal veľkým lákadlom pre pútnikov, pretože Boh oslávil svojho verného služobníka mnohými zázrakmi. Z tohto dôvodu cisár Konštantín Veľký († 337) prikázal postaviť nádhernú baziliku nad Jánovým hrobom v Sebaste.

Nanešťastie, v márnom úsilí obnoviť pohanstvo, cisár Julián Odpadlík (361 – 363) spálil úctyhodné relikvie a ich popol rozptýlil vo vetre (porov. Teodoret, PG 82, 1092). Napriek tomu bol hrob svätého Jána Krstiteľa naďalej uctievaný až do definitívnej porážky križiakov v 12. storočí.

Podľa inej zbožnej tradície ctihodná Jana, manželka Herodesovho správcu Chúzu (Lk 8, 3), vzala hlavu svätého Jána Krstiteľa a pochovala ju na Olivovej hore neďaleko Jeruzalema.

Takmer o 300 rokov neskôr bola úctyhodnú hlava prvý raz nájdená (čo potvrdil zázrak) a prenesená do sýrskej Emessy. Po nejakom čase sa heretici zmocnili Jánovej hlavy a ukryli ju v nejakom monastieri. V roku 453 bola druhý raz nájdená v ariánskom monastieri Spelaion neďaleko Emessy a slávnostne prenesená do Konštantínopolu.

Počas obrazoboreckých represií (8. storočie) nejakí mnísi vzali úctyhodnú relikviu a ukryli ju v dedinke Comana v provincii Pontus, kde zomrel sv. Ján Zlatoústy († 407).

Za vlády cisára Michala III., v roku 857, bola Jána hlava tretí raz nájdená a opätovne slávnostne prenesená do Konštantínopolu, kde ju uložili v chráme imperiálneho paláca.

Hlava svätého Jána definitívne zmizla počas štvrtej križiackej výpravy (1204), keď ju križiaci vzali na Západ. V súčasnosti niekoľko chrámov v západnej Európe tvrdí, že vlastní Jánovu hlavu. Je ťažké dokázať, ktorá z nich je autentická.

Krstiteľove sviatky

Uctievanie svätého Jána Krstiteľa je veľmi starobylé a na Východe aj Západe sa šírilo od raných storočí. V byzantskom obrade je venovaný Jánovej pamiatke každý utorok, a nechýba niekoľko špeciálnych pamätných dní:

7. január – Zhromaždenie k Jánovi Krstiteľovi – najstarší sviatok na pamiatku toho, kto „pokrstil nášho Pána v rieke Jordán“.

24. február – Prvé a druhé nájdenie čestnej hlavy – na pamiatku prvého nájdenia vzácnej relikvie v Jeruzaleme a druhého nájdenie v Spelaione pri Emesse. Bolo to 24. februára v roku 457, keď bola Krstiteľova úctyhodná hlava slávnostne prenesená do Konštantínopolu a uložená v chráme Prodromos (Predchodca) k verejnému uctievaniu.

25. máj – Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy – pretože 25. mája v roku 857 bola vzácna relikvia slávnostne prenesená z dedinky Comana späť do Konštantínopolu.

24. jún – Narodenia svätého Jána Krstiteľa – tento sviatok bol zavedený na konci 4. storočia.

Takisto od 4. storočia slávime sviatok Sťatia svätého Jána Krstiteľa 29. augusta, vo výročný deň posviacky Krstiteľovho chrámu v Sebaste. Byzantská cirkev predpisuje na tento deň pôst na pamiatku Jánovho sťatia.

23. september – Počatie svätého Jána Krstiteľa – tento sviatok sa slávi pre mimoriadny Boží zásah pri jeho narodení (Lk 1, 5 – 25). Rímska cirkev prestala sláviť túto spomienku na konci 15. storočia.

Liturgické uctievanie svätého Jána Krstiteľa v byzantskom obrade dostalo svoju definitívnu podobu v 9. storočí. Na počesť Krstiteľa existuje niekoľko starobylých stichír, z ktorých niektoré sú azda z konca 4. storočia. Ale hlavnými oslavovateľmi svätého Jána boli slávni byzantskí autori hymnov z 8. storočia: svätý German Konštantínopolský († 733), svätý Andrej Krétsky († 740) a svätý Ján Damaský († 749 ). Ku Krstiteľovmu liturgickému uctievaniu prispeli aj dvaja autori hymnov z 9. storočia: svätá mníška Cassia a svätí mnísi z monastiera Studion.

Najznámejšia chváloreč na svätého Jána Krstiteľa patrí svätému Sofrónovi Jeruzalemskému († 638), ktorý dodal niekoľko vznešených výrazov autorom hymnov (porov. PG 87, 3321n).

Tu treba spomenúť aj panegyrikon od svätého Andreja Krétskeho, prednesené na sviatok Sťatia hlavy (porov. PG 97, 1109n), ako aj dve chváloreči od svätého Teodora Studitu († 826) na Jánovo narodenie a sťatie hlavy (porov. PG 99, 747n).

Existuje niekoľko skorších chválorečí na svätého Jána Krstiteľa, počnúc chválorečou od svätého Jána Zlatoústeho († 407) a pokračujúc chválorečami od niektorých slávnych rečníkov, napríklad od Antipatra z Bostry († asi 458) alebo od Bazila zo Seleúcie ( † 459). Všetci cirkevní otcovia boli presvedčení, že „chváliť Krstiteľa znamená chváliť Ježiša, pretože Krstiteľ vydal dojímavé svedectvo o našom Spasiteľovi!“

Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.