Minizamyslenie Boh vo vrecku

Jozef Porubčan hovorieval o Ježišovi ako „o tajomnom mužovi z iného sveta“. Nadväzuje na Jána Krstiteľa, ktorý hovoril: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“ (Jn 1, 26). A vzápätí bez snahy o vylepšenie svojho imidžu priznáva: „Ani ja som ho nepoznal.“

Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ (Jn 1, 29 – 34)

Toľko sme o ňom počuli, čítali, videli. A stále ho nepoznáme. Je za tým historická skúsenosť, nánosy ľudských názorov či pokusy o vtesnanie do náboženských štruktúr. Ako hovorí kňaz Rastislav Dvorový: „Problém je, že s Kristovým kresťanstvom z 99 % nemáme skúsenosť. Predostreté je nám len ako náboženský systém. Preto nás neoslobodzuje, ale ešte väčšmi zaťažuje. V tom spočíva náš problém. V cirkvi preto musíme byť veľmi obozretní a otvorení reforme, aby sme pochopili citlivosť bodu, v ktorom sme z kresťanstva urobili náboženstvo, aby sme urobili krok späť a vrátili sa k tomu, čím kresťanstvo skutočne je.“

A aj keď to urobíme, ani tak nebudeme môcť povedať, že Ježiša poznáme. Prináša totiž Boha a toho nemožno ukryť do nejakej škatuľky a zavrieť do trezoru. Zmysel nášho života však nespočíva v tom, aby sme si raz mohli povedať, že už „máme Boha vo vrecku“ (Lk 12, 16 – 21). Naším poslaním je neustále poctivé objavovanie Ježiša Krista vo všetkých zákutiach života. A to, že ho nemôžeme dokonale poznať, ešte neznamená, že ho nemôžeme pomaly a veľmi osobne spoznávať. (Jozef Husovský)