Minizamyslenie Máriina cesta

Neznáme žieňa z malého zapadnutého mestečka Nazaret. Nebola ani prvou študentkou na Jeruzalemskej univerzite, ani nositeľkou Nobelovej ceny za nejaký objav. Naopak, je odzbrojujúco pokorná a sama seba nazýva služobnicou:

Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 26 – 38)

Až po stáročiach sa o nej kresťania začali vyjadrovať ako o „Božej matke“, „večnej panne“, „Nepoškvrnenom počatí“... „Aj keď je to objektívna pravda, posunulo to Máriu, Ježišovu matku, za hranice možnosti napodobnenia, ba dokonca stotožnenia s ňou. Mohla byť iba uctievaná (...). Zdá sa, že sme Márii z Nazareta – podobne ako väčšine žien – nepreukázali práve veľkú láskavosť, keď sme ju vyniesli do takej výšky,“ píše Richard Rohr.

Najväčšiu úctu Márii preukážeme vtedy, keď ju budeme napodobňovať. Nohami na zemi. Ružencové zrniečka prinesú plody vtedy, keď ich tajomstvá odkryjeme vo vlastnom živote. Keď budeme načúvať, vyrazíme na cestu, aj keď jej nerozumieme, a nikto, ani kríž nás neodtrhne od Ježiša. Lebo taká je Máriina cesta. (Jozef Husovský)