Z okna fary Ruda Smotera Nálepky z reklamy

Prešli takmer dva roky, čo sa pápež František rozhodol rozšíriť spomienku svätej Marty o ďalších dvoch členov jej domácnosti. Preto od februára 2021 slávime spomienku svätej Márie, Marty a Lazára. Troch súrodencov naraz. Pán Ježiš ich mal veľmi rád. Pritom každý bol iný.

Raz pochváli Máriu za jej „snenie“ pri jeho nohách, inokedy nám ponúkne dôležitý dialóg s akčnou Martou, ktorá mu beží naproti, keď jej zomrel brat. A rád sa tam zastaví ešte pred svojím zatknutím, aby pookrial v ich rodinnom kruhu skôr, ako bude vydaný zlobe ľudí mimo múrov Jeruzalema. Je tam prítomný aj vzkriesený Lazár, ktorý dostal od neho bonus prežiť zopár rokov navyše.

Aké bolo pozadie rozhodnutia Svätého Otca, aby rozšíril spomienku o všetky tieto mená? Nie je to poukázanie na nich, aby sme si povedali, že aj toto je jedna z rodín, ktoré okolo nás existujú? V tomto prípade rodina, kde sú iba súrodenci bez rodičov. Evanjelium nám neprezradí, prečo Mária a Marta zostali nevydané. Ani nebude kŕmiť našu zvedavosť, čo je za tým, že sa Lazár neodpútal od svojich sestier.

Silná rodinná tradícia velila oženiť sa alebo vydať. Oni to neurobili. Chceli alebo nechceli? Nevieme. Jednoducho je tu „netradičná“ rodina a tá mala v Božích plánoch svoje dôležité miesto, aj pri pomoci Ježišovi.

Som vďačný novinárovi Pavlovi Rábarovi, ktorý upozornil na obsesívne používanie nálepky „tradičný“, ktorú bežne využívajú reklamy. Napríklad keď hovoria o tradičnej receptúre alebo o firme s dlhou tradíciou. V kresťanských kruhoch sa k tradičnej liturgii už pridali tradiční veriaci a tradičné chodenie. Medzi ne by sa spokojne mohol zaradiť aj pojem „tradičná rodina“.

Už existuje aj tradičné katolícke chodenie Čo všetko ešte dostane nálepku „tradičné“?

Pavol Rábara

Po tridentskej omši a prijímaní do úst majú niektorí tradicionalisti ďalšiu tému – tradičné chodenie.

Tomáš Halík sa v jednom zo svojich príhovorov pýta, či bolo manželstvo Jozefa a Márie s malým Ježišom tradičné. Rodiny vtedy boli početné a oni mali iba jedného syna. Jozef je netradičný otec. Okrem pôvodu Krista aj preto, lebo stíha okrem tvrdej roboty aj tvrdo spať a plniť, čo mu v snoch hovorili anjeli. Kto dnes reaguje podľa snov? Síce niekedy sa nájde muž, čo sa chváli, že má ženu, akú si vysníval. Len potom dodá: „Tak mi treba, nemal som chodiť spať s plným bruchom...“

Na Slovensku boli niekedy ženy tradične doma. Poľnohospodárstvo a domáce manufaktúry aj mužov viac spájali s domovom. Ešte sa nechodilo na zmeny do fabriky s fixným pracovným časom.

Keď sa rozprávam s mužmi okolo seba, málokto z nich sníva o tradičnej rodine, kde by žena ostala pri deťoch natrvalo. Vedia, že bez jej platu by rodina živorila. Dnes vidíme ženy v náročných manažérskych a riaditeľských pozíciách, ktoré niekedy patrili iba mužom. Bývajú úspešné. Čo je na tom tradičné?

Kardinál Schönborn v komentári k pápežskému dokumentu Amoris laetitia o rodine si všíma, že v cirkevnej reči o manželstve sú akoby nevedome prítomné dve tendencie: najskôr manželstvo, ktoré je opisované ako „bezchybné“, a potom všetko ostatné, ktoré dostalo označenie „neregulárnych vzťahov“.

Viedenský kardinál v línii pápeža Františka navrhol, aby obe tendencie boli integrované do náuky evanjelia. Podľa Ježišových slov všetci potrebujeme milosrdenstvo Boha, veď sme na ceste, vo vývoji. Aj najlepšia rodina má kde rásť, učiť sa a prekonávať nové etapy. Pretože všetci poznáme hriech a pády, preto potrebujeme zmierenie a nový začiatok.

Všimnime si pastoračný štýl pápeža, ktorý používa pri stretnutí s ľuďmi. Spomíname si, ako svojimi slovami a správaním pred rokom na Slovensku oslovil našu pani prezidentku, predsedu Národnej rady, členov kresťanských cirkví, židovskú komunitu, Rómov... Stále bolo na ňom vidieť ten pohľad rešpektu a lásky voči všetkým, čo vyjadruje aj evanjeliový štýl Krista, ktorý nevylučuje nikoho, keď prijíma všetkých a ponúka im radosť evanjelia.

Toto si osvojil jeho dokument o rodine, kde človek nie je vykreslený v prvom rade ako „problematický prípad“, ale ako jedinečná osoba s osobnou históriou a svojím putovaním smerom k Bohu. V Evangelii gaudium nás pápež František nabáda, aby sme si vyzuli sandále pred svätou pôdou, ktorou je život druhých ľudí (EG 36).

Rímsky biskup si všíma aj príliš idealistické vykresľovanie manželstva, akoby umelo vykonštruovaného. Podľa neho tam, kde sa to často používalo, kde chýbala Božia milosť a vzťah dôvery, tam manželstvo dnes nie je žiadané, ale práve naopak, vznikla naň akoby alergia. Vidíme, že pápežov štýl je ďaleko od ľahkých reklám na tradičné produkty a švajčiarske hodinky s neviem akou dlhou tradíciou.

Oplatí sa zájsť do domu svätých Márie, Marty a Lazára, ak by sme chceli ľahko škatuľkovať ľudí.