Minizamyslenie Zodvihnite hlavu

Ježiš si pri predstavovaní Boha nikdy nepomáhal strašením. Ak hovorí o najväčších katastrofách, hovorí ako brilantný pozorovateľ. A uprostred čiernej noci nechá vstúpiť lúč nádeje.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. (...) Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lk 21, 20 – 28)

Ľudia si už toľkokrát hovorili, že nastáva koniec sveta. Nielen v súvislosti s okrúhlym rokom v kalendári. Zažili kruté vojny, pohromy či choroby. No zatiaľ sme tu. Aj vďaka tým, ktorí aj počas „pekla na zemi“ dokázali zodvihnúť hlavu.

Jedno z najväčších umení je aj počas katastrofálnych situácií vidieť plamienok, ktorý nehasne. Ten môže vidieť len ten, kto zodvihne hlavu. So sklopenou hlavou vidíme spálenú zem, so zdvihnutou môžeme vidieť zapálený lúč svetla.

Takým lúčom je každé chytenie za ruku v neriešiteľnej situácii, kúsok chleba a voda v ešuse podaná tým, ktorí dlho nejedli a nepili, aspoň signál, že v ťažkej chvíli nie sú sami. Ak máme byť „svetlom“, potom predovšetkým v prípadoch čiernočiernej tmy. Čím viac ľudí zodvihne hlavu, tým viac svetla dopadne na zem. (Jozef Husovský)