Minizamyslenie Zablúdenie a stratenie sa

Je rozdiel medzi zablúdením a stratením sa. Aj keď obidva pocity nefungujúcej vnútornej GPS sa v nás neraz môžu zlievať do jedného.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? (Mt 18, 12 – 14)

Evanjelium hneď skraja píše, že sa Ježiš stratil v Jeruzalemskom chráme (Lk 2, 41 – 50). Ale on sa nestratil. Dokonca ani nezablúdil. Stratení boli skôr Mária s Jozefom. Ježiš sa našiel. Bol so svojím Otcom. A vedel, že v jeho prítomnosti sa nemôže stratiť. Iba nájsť.

Ovečka z Ježišovho podobenstva zablúdila. Možno mala pocit, že sa stratila. Ale dá sa stratiť z očí Bohu, „v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28)? Práve pri vybočení z cesty Neviditeľný pastier ešte viac aktivuje svoju pomoc. Čím viac sa ovca vzďaľuje, on sa približuje. Pretože práve vtedy ho najviac potrebuje.

Ježiš, ktorý povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. (...) Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9, 12 – 13), naznačuje, že Boh ani nemôže konať inak. „Je to, ako keby praktický lekár vyhadzoval ľudí z čakárne so slovami, nech prídu na kontrolu, až keď sa uzdravia,“ povedal kňaz Bendy Růžička. (Jozef Husovský)