Minizamyslenie Predposledné slovo

Ako má práve vyliečený malomocný zostať ticho? Čo odpovie, keď sa ho budú priatelia pýtať na okolnosti jeho návratu z karantény? Ježiš nevložil na jeho plecia informačné embargo. Ticho sa týka niečoho iného.

Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ (Mk 1, 40 – 45)

Filozof Michele Federico Sciacca napísal: „Každé slovo má svoje pokračovanie, to je však vnútri nás samých, je to pokračovanie, ktoré posledné slovo nedokázalo vyčerpať... Pretože naše posledné slovo je vždy len predposledné. Posledným je mlčanie.“

V prípade práve vyliečeného malomocného sa zdá, že posledné slovo je Ježišov zázrak alebo potvrdenie kňaza. V skutočnosti k úplnému vyliečeniu dôjde v tichu. Vtedy, keď si malomocný uvedomí, kto je skutočným darcom a lekárom jeho života a vnútorne to prežije. Až vtedy pustí Boha pod svoju strechu.

Cieľom všetkých Ježišových zázrakov je vytvoriť priestor pre vzťah medzi človekom a Bohom. A každý zázrak sa završuje týmto vzťahom. Vtedy aj dnes.

 (Jozef Husovský)