Drevený chrám by zhorel ako fakľa Ako sú pred požiarom chránené naše svetové unikáty?

Slovensko sa môže pýšiť zhruba 60 drevenými kostolmi, ktoré sú právom označované za architektonické skvosty. Väčšina z nich sa nachádza na severovýchodnom Slovensku, mnohé sú národnými kultúrnymi pamiatkami.

Najpočetnejšie sú gréckokatolícke a pravoslávne, pričom vo viacerých sa dodnes slúžia sväté liturgie.

V súvislosti s ničivým požiarom v Banskej Štiavnici nás zaujímalo, aký je aktuálny stav ochrany celodrevených pamiatok. Zisťovali sme to na konkrétnom príklade gréckokatolíckeho Chrámu Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej (okres Sobrance), ktorý bol postavený v roku 1730 a je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Potrebovali by viac ako 100-tisíc eur

V rámci protipožiarnej ochrany dávajú v Ruskej Bystrej dôraz na pravidelnú kontrolu elektrických rozvodov. V chráme sú aktuálne umiestnené tri hasiace prístroje aj detektory hlásenia požiaru. Počas liturgie sa v chráme pália tenké sviečky, z bezpečnostného hľadiska ich zapichujú do piesku.

Gréckokatolícky kňaz Rastislav Smetanka, ktorý pôsobí v Ruskej Bystrej šesť rokov, priznal, že hoci sa celý čas snaží o lepšiu protipožiarnu ochranu chrámu, naráža na finančné možnosti.

Hovorí, že aj keď farnosť, kde príde na nedeľnú liturgiu najviac 30 ľudí, má nejakú sumu peňazí, ide len o kvapku v mori. Spolu by potrebovali približne 105-tisíc eur.

„Nespoliehame sa, že sa pamiatke nič nestane. Urobili sme projekt a verím, že Boh nám niekoho zošle, kto nám pomôže. Je to nákladné, takže hľadáme rôzne fondy či dotácie, ktoré by nám pomohli pri realizácii tohto zámeru,“ konštatuje pre Svet kresťanstva s tým, že projekt, ktorým sa pred časom uchádzali o nórske fondy, nebol úspešný.

Ikonostas v Ruskej Bystrej. Foto: TASR/Milan Kapusta

„Je to problém,“ potvrdil nám aj Pavol Hriň z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Pamiatkarov už pred rokmi zmobilizoval požiar hradu Krásna Hôrka, a tak sa začali zamýšľať nad lepšou ochranou pamiatok.

Ak by podľa pamiatkara plamene zachvátili chrám v Ruskej Bystrej, pravdepodobne by zhorel. „Mobiliár, ikonostas, všetko by zhorelo ako fakľa. Požiar by to zhltol,“ upozorňuje Hriň.

Na tri hasiace zariadenia, ktoré sa nachádzajú v chráme, sa podľa neho vôbec nedá spoliehať. Starší obyvatelia obce nemusia byť po vypuknutí požiaru flexibilní, otázna je aj správna obsluha prístrojov. „Kým by tam niekto dobehol, s hasiacim prístrojom by možno veľa neuhasili,“ zamýšľa sa.

Najbližší hasičský útvar je v Sobranciach, cesty sú však kľukaté, hasiči by nemali šancu doraziť v priebehu pár minút. Hriň odhaduje, že by to mohlo trvať aj polhodinu.

Požiarnu pohromu by mohla teoreticky spôsobiť aj príroda. „Príde letná búrka, blesk trafí strom, spadne. V okolí kostolíka sú vysoké stromy, je to potencionálne riziko.“

Ani samotné hasenie celodrevenej stavby by nemuselo dopadnúť dobre. Problém by podľa neho bol, ak by hasiči využili na zastavenie plameňov vodu. Tá by zničila interiér.

„Voda by pre tieto drevené kostolíky nebola vôbec dobrý nápad. Poškodila by ikonostas. Tempery na kriede – v styku s vodou by sa to začalo roztekať,“ vysvetľuje Hriň.

Podpoistené kultúrne pamiatky

Pamiatkar potvrdil, že kostolík zapísaný na zozname UNESCO by mal šancu na poriadnu protipožiarnu ochranu, ak by projekt pred dvoma rokmi vyšiel.

Počítalo sa s využitím špeciálneho plynu, ktorý by sa spustil automaticky, keby senzory zachytili dym.

Špeciálny plyn by podľa Hriňa nepoškodil interiér a dokázal by uhasiť už zárodky požiaru. Na krov a exteriérovú časť by sa spustila vodná hmla, ktorá by nemala také ničivé účinky ako voda.

Hmla by však nemohla byť použitá tam, kde sú mobiliáre, pretože by poškodila ikonostas.

Chrám v Ruskej Bystrej. Foto: TASR/Roman Hanc

Požiar v Banskej Štiavnici poukázal aj na ďalší celoslovenský problém – mnoho kultúrnych pamiatok je podpoistených. Nemôžu si totiž dovoliť platiť vysoké poistné, ktoré by vykrylo celú hodnotu pamiatky. V prípade škody tak dostanú len malú časť. Táto situácia sa týka aj chrámu v Ruskej Bystrej.

Je chrám voči požiaru poistený? Farár upozorňuje, že to nezohľadňuje nevyčísliteľnú hodnotu, ktorá sa v ňom nachádza.

Pamiatkar zároveň hovorí, že síce existuje inventarizácia zbierok, ale chýba súdnoznalecký posudok. Dôvod? Ďalšia finančná záťaž, keďže sa posudzuje každý predmet zvlášť. Jeden posudok môže stáť aj niekoľko sto eur. „Z toho by poisťovňa vyrátala obrovské poistné,“ dodáva Hriň.

Hasiace prístroje síce sú, chýba však iné

Na území Prešovského kraja sa nachádza 36 drevených kostolov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Z nich sú v zozname UNESCO zapísané štyri – Chrám svätého Mikuláša biskupa v Bodružale, Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove, Chrám svätého Michala archanjela v Ladomirovej a Drevený artikulárny kostol v Kežmarku.

„Protipožiarna ochrana väčšiny drevených kostolov na území Prešovského kraja je nedostatočná. V každom z objektov sú síce situované hasiace prístroje, ktoré sú pravidelne kontrolované a kalibrované, avšak absentujú tu požiarne hlásiče, prístupové cesty pre ťažkú techniku, zdroje na hasenie a podobne,“ konštatuje pre Svet kresťanstva Jozef Zajac z Krajského pamiatkového úradu Prešov.

Sakrálne pamiatky A Slovo sa drevom stalo

Imrich Gazda

Ako sme putovali po drevených cerkvách na severovýchode Slovenska.

Hasiči nedávno upozornili, že medzi najrizikovejšie pamiatky patria tie s veľkým podielom drevených konštrukcií. Požiaru nie je podľa nich možné úplne zabrániť, ale vždy treba vytvárať zábrany, ktoré zabezpečia, aby plameňom nepodľahla celá pamiatka.

„Najväčšou bariérou je odkladanie realizácie uvedených opatrení zo strany správcov kultúrnych pamiatok na základe argumentácie o nedostatku finančných zdrojov na úhradu nákladov predmetnej veci,“ konštatovali hasiči v tlačovej správe.

V Ruskej Bystrej sa po doterajších neúspechoch nevzdávajú, usilovať sa budú aj ďalej.

„Tri hasiace prístroje stačia na uhasenie požiaru v jeho začiatočnej fáze. Isto by nestačili, ak by sa oheň rozhorel do väčších rozmerov. Dedičstvo našich predkov by sme veľmi radi uchránili aj tým, že sa naďalej budeme snažiť o plnohodnotnú ochranu chrámu silnou protipožiarnou ochranou,“ uzatvára farár Smetanka.