Banská Bystrica, metropola stredného Slovenska, je podľa posledného sčítania obyvateľov s počtom 76 018 obyvateľov šiestym najväčším mestom našej vlasti. Je tiež sídlom rímskokatolíckeho biskupstva, ktoré vďačí za svoj vznik v roku 1776 v neposlednom rade cisárovnej Márii Terézii. Na jeho čele stojí od roku 2012 biskup Marián Chovanec.

Mesto pod Urpínom, ktorému v roku 1255 udelil štatút slobodného kráľovského mesta kráľ Belo IV., patrilo po stáročia k strategicky najvýznamnejším mestám Uhorska najmä vďaka ťažbe medených a strieborných rúd v okolitých horách. V časoch svojej najväčšej slávy – období Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti a Medeného hámra – bolo jedným z banských miest, ktoré mali mestský hrad.

Jeho základ tvoril farský Kostol nanebovzatia Panny Márie, okolo ktorého postupne pribudli ďalšie sakrálne (posvätné) i profánne (svetské) stavby. Bol vybudovaný na návrší, kde sa križovali významné obchodné cesty s Via magna (Veľká cisárska poštová cesta), a v okolitých budovách sídlil richtár, vysokí mestskí úradníci a zástupcovia cirkvi. Na rozdiel od kráľovských alebo šľachtických hradov mestský hrad neplnil obytnú, ale obrannú funkciu.

Účinne chránil podnikanie v meste i jeho okolí, ktoré sa rozvíjalo najmä vďaka potomkom nemeckých kolonistov, ktorí na pozvanie kráľa Bela IV. prišli na zdecimované Slovensko po devastačnom vpáde mongolských hôrd v 13. storočí. Dostatok finančných prostriedkov napomohol preklenúť aj obdobia pandémií či zničujúcich požiarov.

Kostoly SlovenskaV Prešove sa nachádza až 19 chrámov štyroch denominácií

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť, pri ktorej založení v roku 1495 stáli podnikatelia Johann Thurzo z Levoče a Jakob Fugger z Ausburgu, prepojení aj rodinnými zväzkami, dosiahla svetové parametre a bola inšpiráciou aj pre podnikanie ďalších Banskobystričanov, najprv remeselníkov, potom aj zakladateľov textilných či drevospracujúcich fabrík.

Ich činorodosť mala svoje korene azda aj v protestantizme, ktorý v 16. a 17. storočí v meste konfesionálne absolútne prevládol napriek veľkému odporu Habsburgovcov a nasadeniu jezuitov, ktorí sa usadili v meste v roku 1648 a zriadili tam svoje kolégium i gymnázium.

Ekonomická sila mesta viedla k tomu, že popri pozoruhodných verejných i súkromných budovách boli v Banskej Bystrici v rozmedzí 13. – 19. storočia postavené tri štvrtiny všetkých kostolov.

Dnes ich je spolu 16, z toho 14 je rímskokatolíckych a dva sú evanjelické.

Pôvodné datovanie kostolov Banskej Bystrice

13. storočie (2): Kostol nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica), Kostol narodenia Panny Márie (Radvaň);

14. storočie (3): Kostol svätého Jakuba Staršieho (Jakub), Kostol svätých Antona a Pavla Pustovníkov (Sásová), Kostol svätej Alžbety Uhorskej (Banská Bystrica);

15. storočie (2): Kostol povýšenia Svätého kríža (Banská Bystrica [Kalvária]), Kostol Svätého kríža (Banská Bystrica);

17. storočie (1): Katedrála svätého Františka Xaverského (Banská Bystrica);

18. storočie (1): Evanjelický kostol (Radvaň);

19. storočie (3): Evanjelický kostol (Banská Bystrica), Kostol Svätej rodiny (Šalková), Kostol svätého Antona Paduánskeho (Uľanka);

21. storočie (4): Kostol Božieho milosrdenstva (Banská Bystrica [Belveder]), Kostol svätého Michala Archanjela (Fončorda), Kostol Ducha Svätého (Podlavice), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Sásová).

Kostol svätého Michala Archanjela. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostoly spravované rehoľnými rádmi

Kostol povýšenia Svätého kríža – spravovaný bosými karmelitánmi od roku 2008;
Kostol narodenia Panny Márie – spravovaný redemptoristami od roku 2008; predtým ho v rokoch 1990 – 2008 spravovali jezuiti, ktorí tu pôsobili aj v období protireformácie v rokoch 1681 – 1688;
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov – spravovaný saleziánmi, ktorí vo farnosti Banská Bystrica-Sásová pôsobia od roku 1990;
Kostol svätej Alžbety Uhorskej – spravovaný vincentínmi od roku 1990. Na ich miestnej škole študoval v 40. rokoch 20. storočia aj nedávno blahorečený vincentín mučeník Ján Havlík.

Zaujímavosti

Najväčším kostolom v Banskej Bystrici je farský Kostol nanebovzatia Panny Márie (tzv. nemecký), takže vzhľadom na jeho kapacitu sa napríklad kňazské vysviacky nekonajú v Katedrále svätého Františka Xaverského (pôvodne jezuitskom kostole), ale v ňom.

V rokoch 1500 i 1761 utrpel značné škody pri požiaroch, keď pri tom druhom zhorel aj hlavný oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče; do priľahlej Kaplnky svätej Barbory, v ktorej sa nachádza ďalší oltár Majstra Pavla z roku 1509, sa však oheň akýmsi zázrakom nedostal.

Kostol nanebovzatia Panny Márie. Foto: Zdenko Dzurjanin

Na starom evanjelickom cintoríne v susedstve rímskokatolíckeho kostola v Radvani je pochovaný veľký štúrovský básnik, autor Maríny i Detvana, evanjelický kňaz Andrej Braxatoris Sládkovič, ktorý tam v rokoch 1856 – 1872 pastoračne pôsobil.

V drevenej budove gymnázia vedľa artikulárneho (dubového) banskobystrického Evanjelického kostola pôsobil v rokoch 1708 – 1714 polyhistor Matej Bel z Očovej. Jeho meno – rovnako ako meno Karola Kuzmányho – sa spája aj s pozíciou kazateľa v miestnom evanjelickom zbore.

Kostoly SlovenskaMáme takmer 550 evanjelických kostolov, najviac ich je v Banskobystrickom kraji

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Dve výrazné postavy Banskej Bystrice – Štefan Moyzes, šiesty banskobystrický biskup, a spomenutý Karol Kuzmány, superintendent evanjelickej cirkvi – stáli 4. augusta 1863 napriek konfesionálnym rozdielom pri vzniku Matice slovenskej: Moyzes ako jej predseda, Kuzmány ako podpredseda. Mesto si ich v roku 2005 uctilo bronzovým súsoším od akad. sochára Miroslava Tomašku, umiestneným na Námestí Štefana Moyzesa pred Kostolom nanebovzatia Panny Márie.

Neďaleko uvedeného súsošia osadili v roku 2021 sochu Bela IV. od akad. sochára Petra Gáspára ako výraz vďaky uhorskému kráľovi za jeho zásluhy o rozvoj mesta.

Obraz na hlavný oltár banskobystrického Evanjelického kostola (už kamenného) venoval v roku 1847 pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV.

Oltárny obraz svätej Alžbety v Kostole svätej Alžbety Uhorskej je dielom tajovského rodáka, vynálezcu a priekopníka rádiotelegrafie Jozefa Murgaša, rímskokatolíckeho kňaza, ktorý v tomto kostole pôsobil.

Vo veži Barbakan mestského hradu sa od roku 1572 nachádza najťažší zvon na Slovensku. Má hmotnosť 5 900 kg a ulial ho banskobystrický majster zvonolejár Valentín Schreiber.

Gréckokatolícke liturgie sa slávia v rímskokatolíckom Kostole Svätého kríža (tzv. slovenskom).

Keď 29. augusta 1944 vypuklo v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie, zapojila sa doň rôznou formou väčšina evanjelických kňazov. Kým Rímskokatolícka cirkev si z pochopiteľných dôvodov zachovávala rezervovaný postoj – vtedajší banskobystrický biskup Andrej Škrábik sa k nemu nevyjadril, i keď s ukrývaním Nemcami prenasledovaných osôb pomáhal –, Gréckokatolícka cirkev na čele s prešovským biskupom Pavlom Petrom Gojdičom OSBM Povstanie podporovala.

Na Lazovnej ulici pred budovou Cirkevného zboru ECAV v Banskej Bystrici natrafí chodec na tzv. kameň zmiznutých s menom Ján Bakoss. Patrí niekdajšiemu miestnemu evanjelickému farárovi, ktorý sa aktívne zapojil do odboja. Pokrstil viac ako sto Židov, čo viacerým z nich zachránilo život. Po potlačení SNP sa skrýval, ale v Martine ho nacisti vypátrali a beštiálne popravili koncom januára 1945.

Evanjelický kostol v Banskej Bystrici. Foto: Zdenko Dzurjanin

V metropole stredného Slovenska 12. septembra 2003 na Námestí SNP slúžil svätú omšu pápež Ján Pavol II. Túto udalosť pripomína tabuľa na budove Banskobystrického samosprávneho kraja. Je jedinou tabuľou súvisiacou na Slovensku s Jánom Pavlom II., ktorej text je vyhotovený v troch jazykoch – slovenskom, anglickom a nemeckom. Jej autorom je Ing. arch. Jozef Frtús.

Fotografie všetkých banskobystrických kostolov s údajmi nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.