Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska. Z geografického hľadiska je tvorený dvoma veľkými útvarmi – Východoslovenskou nížinou s geograficky najnižším bodom Slovenska (Klin nad Bodrogom, 94,3 m n. m.) a horským systémom Spišsko-gemerský kras. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.

Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km²a zaberá tak 13,77 percenta plochy Slovenskej republiky. Počtom 782 216 obyvateľov (takmer 14,4 percenta populácie Slovenska) k 1. januáru 2021 je druhým najväčším krajom našej vlasti, pričom takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.

Významný je svojou hutníckou, chemickou, elektrotechnickou, strojárskou a vďaka prevahe úrodnej pôdy i poľnohospodárskou produkciou s výrazným objemom kvalitných vín z prihraničných oblastí s Ukrajinou a Maďarskom.

Na území Košického kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok Košický samosprávny kraj (KSK). Od decembra 2017 je jeho predsedom Rastislav Trnka.

Kraj sa člení na 11 okresov (vrátane okresov Košice I – IV a Košice-okolie) s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Košice (229 040), Michalovce (36 704), Spišská Nová Ves (35 431), Trebišov (23 213), Rožňava (17 569), Gelnica (5 951) a Sobrance (5 875).

Stručná história kresťanstva a aktuálny stav

Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície – východná a západná – a s nimi previazané kultúrne okruhy prejavujúce sa v slávení sviatkov, pôstnej disciplíne atď. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou porovnateľnou v rámci kontinentu azda iba so Sedmohradskom či Vojvodinou.

Zreteľne tak napĺňal jedno z vývojových špecifík strednej Európy, a to časté a výrazné zmeny etnického a náboženského zloženia obyvateľstva, o ktoré sa pričiňovala predovšetkým migrácia. Nemalú zásluhu na nej mal už vpád mongolských hôrd v 13. storočí, po ktorej s podporou kráľa Bela IV. prišli najmä do Hnileckej doliny, budúcej banskej oblasti, kolonisti z Bavorska, Durínska i Porýnia. Medzi miestnou populáciou sa im dostalo označenia Mantáci (ich potomkom je aj Rudolf Schuster, prezident SR v rokoch 1999 – 2004). Bolo len prirodzené, že neskoršia luteránska reformácia našla u nich živnú pôdu.

Veľký vplyv na migráciu zohrala o tri storočia porážka uhorských vojsk v bitke pri Moháči v roku 1526 a následný boj o moc v Hornom Uhorsku, ktorého protagonistami boli spravidla kalvínski magnáti. V bojoch s Habsburgovcami sa preslávilo nemálo sedmohradských Rákócziovcov, veľmožov z rodu, ktorý mal korene v Rakovci nad Ondavou.

Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií. Kým latinská cirkev pri nedostatku svetských kňazov pri tom využívala najmä rehoľníkov – jezuitov, františkánov či pavlínov –, gréckokatolíci so svojimi ženatými kňazmi po Užhorodskej únii (1646) zviedli úspešný boj s protestantmi predovšetkým vďaka oveľa vyššej pôrodnosti svojich rodín.

Starý a nový gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na sídlisku Nad jazerom v Košiciach. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pozície protestantských cirkví sa zásadne oslabili po vyhnaní Turkov z Uhorska koncom 17. storočia, keď habsburskí panovníci uplatnili nové zákonodarstvo, z ktorého vyplývala aj zásada cuius regio, eius religio, uplatňovaná na jednotlivých panstvách spravovaných väčšinou trónu lojálnymi zemepánmi. Zároveň sa protestantskí duchovní stali podriadenými rímskokatolíckych dekanov, i keď v 13 stoliciach, ktoré v rokoch 1540 – 1687 neboli pod nadvládou Osmanskej ríše, bolo vlastníctvo chrámov potvrdené a nežiadalo sa vrátiť ich katolíkom. Takáto situácia pretrvávala až do vydania Tolerančného patentu (1781).

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach.

V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.

Kostoly SlovenskaMáme vyše 300 kostolov Reformovanej kresťanskej cirkvi, takmer výlučne na juhu

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy – košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda – boli postavené po Nežnej revolúcii.

Konfesionálna charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je – ako sme už naznačili – bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.

Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta – 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta – 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta – 37 731), luteráni (3,76 percenta – 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta – 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Kostoly SlovenskaV Košiciach je vyše 40 chrámov, patria piatim denomináciám

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:

Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce,
Michalovce (2): Budince, Krásnovce.

Počet i podiel kostolov podľa denominácie

rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta),
gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta),
kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta),
evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta),
pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta).

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov

12. storočie: 4,
13. storočie: 61,
14. storočie: 43,
15. storočie: 21,
16. storočie: 10,
17. storočie: 18,
18. storočie: 139,
19. storočie: 182,
20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96),
21. storočie: 67.

Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pútnické miesta

Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:

a) rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:

Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach,
Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde,
Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach,

b) rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej,
Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke,
Kostol svätej Anny v Rudníku,

c) rímskokatolíckej Spišskej diecézy:

Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave,
Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch,

d) gréckokatolíckej Košickej eparchie:

Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove,
katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach,
Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach,
Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach,
Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách,
Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove,
Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch,

e) pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:

Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.

Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO

kostol v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“: rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre,
kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej.

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:

rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie),
rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917),
rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996),
rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie),
rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie),
rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 – 1508),
rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663),
rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie),
rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 – 1957),
rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783),
rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792),
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795),
rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813),
Evanjelický kostol (1816),
rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820),
rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850),
gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886),
rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935),
rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940),
rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940).

Zaujímavosti

Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.

Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov. Také stoja napríklad v Turni nad Bodvou (bývalý obchod s obuvou), Bieli (prestavaný z krčmy, ktorú postavil reprezentant Československa a Austrálie v boxe Elemér Köröskényi: neskôr to bolo kino), Ortášoch (prestavaný z hasičskej zbrojnice), Joviciach (rodný dom Andreja Chazára, zakladateľa prvej školy pre sluchovo postihnutých v Uhorsku), Trebejove (modlitebňa miestneho spolku za zrieknutie sa konzumácie alkoholických nápojov) či Zemplínskom Hradišti (pôvodne budova základnej školy).

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Turni nad Bodvou. Foto: Zdenko Dzurjanin

V roku 1995 bol v Košiciach postavený dočasný kostol farnosti Ťahanovce-sídlisko, ktorý je aktuálne zbúraný, pretože od roku 2022 majú veriaci tejto farnosti k dispozícii kapacitne väčší Kostol svätého Dominika Savia. Podobný osud po dostavaní pastoračného centra čaká aj gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na Sídlisku Nad jazerom.

Súčasťou pravoslávneho katedrálneho Chrámu svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach bude o niekoľko rokov aj zvonica,v ktorej bude slúžiť aktuálne najľahší zvon na území Slovenskej republiky s váhou 6 kg.

Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove – prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola.

Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.

S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.

V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov. Na oslavách tohto výročia sa 1. júna mal zúčastniť aj ich niekdajší generálny predstavený Robert Francis Prevost, ktorý Košice navštívil počas výstavby kláštora, lenže 8. mája mu kardináli Katolíckej cirkvi zmenili program, keď ho zvolili za jej 267. hlavu. Vzhľadom na dobré vzťahy Leva XIV. s košickou komunitou existuje istá šanca, že Slovensko navštívi aj ako pápež.

Fotografie všetkých kostolov Košického kraja s údajmi o nich nájdete na našej webovej stránke Kostoly Slovenska.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.