Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska. Na severozápade hraničí s Českom (Zlínsky kraj), na juhu s Trnavským a Nitrianskym krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým krajom a na severovýchode so Žilinským krajom.

Ako šiesty najväčší kraj má rozlohu 4 501,81 km²a zaberá 9,18 % plochy Slovenskej republiky. Podľa údajov k 1. januáru 2021 v ňom žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie. Významný je svojou strojárskou, chemickou, gumárenskou, textilnou i obuvníckou produkciou.

Očakáva sa však, že v roku 2026, keď sa Trenčín, sídlo kraja, stane Európskym hlavným mestom kultúry – po Košiciach len druhým slovenským mestom s týmto prestížnym titulom –, Trenčínu a celému regiónu to prinesie možnosti rozsiahlej transformácie i výraznej medzinárodnej prezentácie.

Na území Trenčianskeho kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). Od novembra 2013 je jeho predsedom Jaroslav Baška.

Kraj sa člení na deväť okresov s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Trenčín (54 740), Prievidza (45 017), Považská Bystrica (38 641), Partizánske (21 439), Nové Mesto nad Váhom (19 644), Bánovce nad Bebravou (17 311), Púchov (17 472), Myjava (10 985) a Ilava (5 572).

Rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána v Kostolnej-Záriečí. Foto: Zdenko Dzurjanin

Stručná história kresťanstva a aktuálny stav

Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov, z ktorej pochádzal aj jeden z uhorských palatínov.

Skutočnosť, že v Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu, vplývala i na to, že po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus. Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali aj do Trenčína, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“.

Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.

Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky.

Starší Gabriel zmenil vieru dokonca viackrát – podľa aktuálnej politickej situácie. Mladší Juraj sa definitívne priklonil ku katolíkom a horlivo podporoval rekatolizáciu v okolí Trenčína a Dubnice, kde stálo po opustení Trenčianskeho hradu nové rodové sídlo.

Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.

Evanjelický kostol v Košariskách. Foto: Zdenko Dzurjanin

Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza (4 farnosti) na čele s arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským, Banskobystrická diecéza (28 farností), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianska diecéza (51 farností) spravovaná biskupom Viliamom Judákom, Trnavská arcidiecéza (16 farností) na čele s arcibiskupom Jánom Oroschom i Žilinská diecéza (38 farností) vedená biskupom Tomášom Galisom.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský (1 kostol), Myjavský (8 kostolov) a Považský (22 kostolov) sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku na čele s biskupom Jánom Hroboňom, a Turčiansky seniorát (9 kostolov) patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorého biskupom je Peter Mihoč.

Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu, ktorú vedie biskup Peter Rusnák.

Pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup metropolita Rastislav.

Konfesionálna charakteristika

V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % – 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % – 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % – 2 979), pravoslávni (0,14 % – 817) a kalvíni (0,09 % – 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy).

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.

Kostoly SlovenskaV Trenčíne majú deväť kostolov, najmladší posvätili len v roku 2022

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet. V členení podľa okresov ide o tieto obce:

Bánovce nad Bebravou (18): Čierna Lehota, Dubnička, Dvorec, Haláčovce, Horné Naštice, Chudá Lehota, Krásna Ves, Ľutov, Miezgovce, Nedašovce, Omastiná, Pochabany, Slatinka nad Bebravou, Trebichava, Uhrovské Podhradie, Veľké Hoste, Žitná-Radiša,
Ilava (6): Bohunice, Kameničany, Košecké Podhradie, Krivoklát, Slavnica, Vršatské Podhradie,
Myjava (9): Brestovec, Chvojnica, Jablonka, Podkylava, Polianka, Poriadie, Priepastné, Rudník, Stará Myjava,
Nové Mesto nad Váhom (3): Brunovce, Modrovka, Višňové,
Partizánske (2): Nedanovce, Turčianky,
Považská Bystrica (10): Ďurďové, Hatné, Klieština, Kostolec, Malé Lednice, Počarová, Sádočné, Stupné, Vrchteplá, Záskalie,
Prievidza (8): Dlžín, Kocurany, Liešťany, Lipník, Nevidzany, Rudnianska Lehota, Seč, Temeš,
Púchov (2): Kvašov, Mestečko,
Trenčín (7): Hrabovka, Chocholná-Velčice, Ivanovce, Neporadza, Opatovce, Štvrtok.

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %),
evanjelické kostoly: 40 (13,07 %),
gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %),
pravoslávny chrám: 1 (0,33 %).

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

11. storočie: 1,
12. storočie: 7,
13. storočie: 26,
14. storočie: 25,
15. storočie: 17,
16. storočie: 6,
17. storočie: 15,
18. storočie: 73,
19. storočie: 37,
20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33),
21. storočie: 31.

Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Ráztočne. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pútnické miesta

Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:

rímskokatolíckej Žilinskej diecézy: Ladce (Butkov) – Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva,
rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy: Skalka nad Váhom (Malá Skalka) – Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku).

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:

rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia),
rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie),
rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie),
rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie),
rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie),
Evanjelický kostol (18. storočie),
rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie).

V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Zaujímavosti

Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia – prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi.

Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.

V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.

Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie.

Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Autorom architektonického návrhu a zároveň staviteľom bol Gustáv M. Dohnányi, aktívny člen evanjelického zboru. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 – 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.

V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.

Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho v Ráztoke. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pozmenený projekt kostola z Modry-Kráľovej nájdete, ak sa vyberiete do rodiska Milana Rastislava Štefánika. Jeho zaujímavosťou je skutočnosť, že skôr ako bola postavená loď kostola, služby Božie sa už konali pri postavenej veži dnešného kostola.

Fotografie všetkých kostolov Trenčianskeho kraja s údajmi o nich nájdete na našej webovej stránke Kostoly Slovenska.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.