Bratislavský kraj so svojím centrom – hlavným mestom našej vlasti Bratislavou – sa nachádza na križovatke historických obchodných ciest: podunajskej a rímskej Jantárovej. Jeho územie tvorí južná časť Malých Karpát a Záhorská a Podunajská nížina. Zo severu, z východu a juhovýchodu susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskom a na západe s Rakúskom, pričom veľkú časť medzištátnych hraníc tvoria rieky Morava a Dunaj.

Hospodársky najvýkonnejší región republiky (najmä vďaka automobilovému, chemickému a potravinárskemu priemyslu) je lídrom aj v oblasti obchodu, služieb, bankovníctva, poisťovníctva a informačných technológií. Výhodná geografická poloha, rozsiahle kultúrne dedičstvo a rozmanité prírodné prostredie spôsobujú, že dôležitým hospodárskym odvetvím regiónu je aj cestovný ruch.

Okrem Bratislavy ako turistického centra kraja národného i medzinárodného významu priťahuje pozornosť aj Podunajsko najmä pre vodné plochy, Záhorie pre prírodné krásy a región Malých Karpát ako významná vinohradnícka oblasť krajiny.

Ako najmenší kraj má BSK rozlohu 2 052,6 km²a zaberá tak len 4,19 % plochy Slovenskej republiky. Počtom 719 537 obyvateľov (13,2 % populácie Slovenska) k 1. januáru 2021 je však tretím najväčším krajom, čo znamená absolútne najvyššiu hustotu zaľudnenia vyše 350 obyvateľov/km². Takmer 79 % populácie kraja býva v jeho siedmich mestách.

Na území Bratislavského kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok – Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Od decembra 2017 je jeho predsedom Juraj Droba.

Kraj sa člení na osem okresov (vrátane okresov Bratislava I – V) s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov k 31. decembru 2024) Bratislava (479 389), Pezinok (24 375), Senec (20 234) a Malacky (18 810).

Stručná história kresťanstva a aktuálny stav

Bratislavský región bol pred sto rokmi národnostne asi najpestrejšou oblasťou vtedajšej mladej Československej republiky: obývali ho Slováci, Maďari, Nemci, Česi, Chorváti i Židia. Nečudo, jeho poloha oddávna priťahovala rôzne národy. Svedectvo o svojom živote tu zanechali starovekí Kelti, Dákovia, Germáni, Rimania, Huni i Avari. Je pravdepodobné, že to bol práve Riman slúžiaci v légiách rozmiestnených pozdĺž dunajského Limes Romanus, kto vstúpil na územie dnešného Slovenska ako prvý kresťan.

Kresťanstvo sa tu však začalo zakoreňovať až po tom, čo budúci cisár Svätej ríše rímskej Karol Veľký definitívne porazil Avarov a podrobil si územie až po stredný Dunaj. Vzápätí naň začali prúdiť franskí misionári, a keď dozrel čas, knieža Veľkej Moravy Rastislav uspel v Carihrade so žiadosťou o slovanských vierozvestov.

Aj keď intrigy i hrubé násilie franského kléru ukončili po niekoľkých desaťročiach mimoriadne dielo solúnskych bratov Konštantína-Cyrila a Metoda, ďalšie upevňovanie Kristovho evanjelia medzi našimi predkami našlo zásadnú oporu u panovníkov mladého uhorského štátu, počnúc horlivým Štefanom I.

Na ďalšom vývoji kresťanstva nad Dunajom je pozoruhodné, že na rozdiel od väčšiny oblastí Horného Uhorska Prešporok a jeho okolie zasiahla Lutherova reformácia až začiatkom 17. storočia. Charakterizovali ju búrlivé udalosti na pozadí osmanskej okupácie súvisiace so sériou šľachtických revolt proti katolíckym cisárom z rodu Habsburgovcov, ktorí sídlili v neďalekej Viedni; nejeden z nich bol dokonca v prešporskom Dóme svätého Martina korunovaný za uhorského kráľa.

Úspešná protireformácia vedená predovšetkým jezuitmi napokon evanjelikov v oblasti Prešporka zdecimovala, k čomu prispelo aj postupné vyhnanie Osmanov z Uhorska po porážke ich vojsk pri Viedni v roku 1683, a rímskokatolíci sa stali dominujúcou konfesiou.

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Reci. Foto: Zdenko Dzurjanin

Dnes sa na území BSK nachádza 78 farností a 130 kostolov Bratislavskej arcidiecézy, zriadenej pápežom Benediktom XVI. vo februári 2008 vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Na jej čele od počiatku stojí arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. Katedrála svätého Šebastiána vo Farnosti svätého Jozefa v Bratislave-Krasňanoch patrí Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.

V kraji pôsobia takmer štyri desiatky rímskokatolíckych ženských i mužských rehoľných spoločenstiev: anglické panny, alžbetínky, cyrilky, dominikánky, františkánky, kanonisky, kapucínky, kapucínky terciárky, krížové sestry, malé sestry, mariánky, misijné sestry, misionárky Identes, notredamky, saleziánky, sestry Miles Jesu, sestry Matky Terezy, sociálne sestry, spasiteľky, školské sestry, tešiteľky, uršulínky, vincentky, vykupiteľky; dominikáni, františkáni, jezuiti, kapucíni, lazaristi, legionári, milosrdní bratia, minoriti, pallotíni, redemptoristi, resurekcionisti, saleziáni, školskí bratia, tešitelia, verbisti.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Bratislavskom kraji organizovaná v rámci Bratislavského seniorátu s 19 kostolmi, ktorý vedie Pavel Kollár, zborový farár Cirkevného zboru ECAV na Slovensku vo Veľkom Grobe – Čataji. Patrí do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.

Reformovaná kresťanská cirkev v Bratislavskom kraji je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi jej zriadenie je synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádzajú cirkevné zbory Bratislavského reformovaného seniorátu, ktoré slávia bohoslužby v dvoch kostoloch. Jeho senior Miklós Görözdi účinkuje v Zemianskej Olči (Nemesócsa) v Nitrianskom kraji.

Dva chrámy Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku patria pod Prešovskú eparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont), metropolita českých krajín a Slovenska.

Gréckokatolícke farnosti Bratislavského kraja sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie biskup Peter Rusnák.

Konfesionálna charakteristika

V kraji dominujú rímskokatolíci (42,63 % – 306 703), nasledujú luteráni (4,12 % – 29 615), gréckokatolíci (1,1 % – 7 933), po nich pravoslávni (0,53 % – 3 788) a kalvíni (0,35 % – 2 551). Takmer dve pätiny (286 730) obyvateľstva sú bez náboženského vyznania, čo je najviac spomedzi krajov Slovenska.

V 73 mestách a obciach BSK stojí 155 kostolov a chrámov slúžiacich piatim denomináciám, z toho v krajskom (hlavnom) meste je 60 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.

Len v troch obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám; ide o tieto obce jednotlivých okresov:

okres Senec (2): Hurbanova Ves, Nový Svet;
okres Malacky (1): Záhorie (vojenský obvod).

Kostoly SlovenskaV Bratislave je až 60 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Počet i podiel kostolov podľa denominácie

Rímskokatolícke kostoly: 131 (84,52 %)
Evanjelické kostoly: 19 (12,26 %)
Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 2 (1,29 %)
Pravoslávne chrámy: 2 (1,29 %)
Gréckokatolícke chrámy: 1 (0,65 %)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov

9. storočie: 2
12. storočie: 2
13. storočie: 15
14. storočie: 9
15. storočie: 3
16. storočie: 5
17. storočie: 22
18. storočie: 34
19. storočie: 23
20. storočie: 28 (z toho po Nežnej revolúcii 7 stojacich)
21. storočie: 12

Pútnické miesta

Pútnické miesta kraja podliehajú právomoci diecézneho biskupa Bratislavskej arcidiecézy. Patria medzi ne napríklad:

Bazilika minor narodenia Panny Márie v Marianke;
Kostol svätých Jána z Mathy a Félixa z Valois v Bratislave-Starom Meste;
Kostol Svätého kríža v Bratislave-Podunajských Biskupiciach;
Kostol povýšenia Svätého kríža v Dunajskej Lužnej;
Kostol svätého Antona Paduánskeho v Báči;
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách.

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom (hlavnom) meste, kde ich z celkového počtu 60 je národnou kultúrnou pamiatkou 38:

prezentované základy kresťanskej baziliky na Bratislavskom hrade (polovica 9. storočia);
prezentované základy kresťanského kostola na hrade Devín (9. storočie);
rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach (polovica 12. storočia);
rímskokatolícky Kostol zvestovania Pána (13. storočie);
rímskokatolícky Kostol Svätého kríža v Devíne (13. storočie);
rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža – Klarisky (1302);
rímskokatolícky Kostol svätého Filipa a Jakuba (1390);
rímskokatolícka Katedrála svätého Martina (14. storočie);
rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (14. storočie);
rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (1580);
rímskokatolícky Kostol svätého Víta, svätého Modesta a svätej Krescencie (1613);
rímskokatolícky Kostol Loretánskej Panny Márie (1633);
rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (1638);
rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa (1640);
pravoslávny Chrám svätého Mikuláša (1661);
rímskokatolícky Kostol svätej Márie Magdalény (1668);
rímskokatolícky Kostol svätého Štefana (1718);
rímskokatolícky Kostol svätého Kozmu a Damiána (1720);
rímskokatolícky Kostol svätých Jána z Mathy a Félixa z Valois (1725);
rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie (1728);
rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice (1738);
rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej – Alžbetínky (1742);
rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie – Notre Dame (1754);
rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Jarovciach (1765);
Veľký evanjelický kostol (1776);
Malý evanjelický kostol (1777);
rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1783);
rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava (1832);
rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla (1834);
Evanjelický kostol v Rači (1835);
gréckokatolícky Katedrálny chrám povýšenia Svätého a životodarného kríža (1860);
rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie – Blumentál (1888);
rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej – Modrý kostolík (1913);
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi (1913);
Evanjelický kostol v Prievoze (1927);
rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Petržalke (1932);
Nový evanjelický kostol na Legionárskej ulici (1933);
rímskokatolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej (1951).

Kostol Loretánskej Panny Márie v Bratislave. Foto: Zdenko Dzurjanin

Zaujímavosti

Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol svätého Filipa a Jakuba v Novej Dedinke (2023).

Najstaršie kostoly: prezentované základy kresťanského kostola na hrade Devín a kresťanskej baziliky na Bratislavskom hrade.

Bratislavská Katedrála svätého Martina je z hľadiska zastavanej plochy najväčším kostolom na Slovensku.

V kraji sa nachádza jedna bazilika minor, a to Bazilika minor narodenia Panny Márie v Marianke.

Vo veži Katedrály svätého Šebastiána sa nachádza najviac zvonov na kostole či chráme na našom území – 17.

Kostol svätého Michala Archanjela a svätej Kataríny Alexandrijskej v Záhorskej Vsi stojí len niečo vyše 100 metrov od hraničnej rieky Morava a je najzápadnejším kostolom na Slovensku.

Na budovách bratislavských kostolov či kláštorov dodnes nájdeme štvoro slnečných hodín – na kapucínskom kostole, nádvorí kostola uršulínok, nádvorí kostola milosrdných bratov a nádvorí františkánskeho kostola. Tie posledné sú najstaršie a pochádzajú z polovice 17. storočia.

Veža kostola uršulínok je vyššia ako samotná budova kostola bez veže. Navyše pri čelnom pohľade na kostol vzniká dojem, akoby jeho budova nepokračovala do Nedbalovej ulice, ale do Uršulínskej.

Uršulínsky Kostol Loretánskej Panny Márie a jezuitský Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa si postavili maďarskí, resp. nemeckí luteráni. Naopak, v Dóme svätého Martina, dnešnej rímskokatolíckej katedrále, sa krátky čas (od 7. decembra 1619 do 7. mája 1621) slávili evanjelické služby Božie po tom, čo Gábor Bethlen dobyl Prešporok.

Gréckokatolícka farnosť Bratislava bola zriadená až v roku 1936, a to z podnetu Jozefa Haľka, ktorý sa stal jej prvým farárom a pôsobil v Chráme svätého Mikuláša v Podhradí. Keď bol koncom druhej svetovej vojny chrám ťažko poškodený, až do roku 1950 prepožičiavala Rímskokatolícka cirkev pre bohoslužobné potreby gréckokatolíckej diaspóry Kostol svätého Ladislava, ktorý je súčasťou objektu, v ktorom dnes sídli Arcibiskupský úrad Bratislavskej arcidiecézy i jej pomocný biskup Jozef Haľko, vnuk spomenutého farára.

Gréckokatolíci vlastnia v kraji jeden jediný chrám, a tak množstvo gréckokatolíkov využíva na slávenie svojej liturgie rímskokatolícke kostoly. Deje sa tak v hlavnom meste (Kostol Svätej rodiny v Petržalke), v Malackách (Kostol Najsvätejšej Trojice), v Pezinku-Cajle (Kostol povýšenia Svätého kríža) a v Bernolákove (Kostol svätého Štefana Uhorského).

Funkcionalistický Nový evanjelický kostol v Bratislave s neprehliadnuteľne asymetricky postavenou vežou, ktorý navrhol Milan Michal Harminc, sa nachádza na medzinárodnom zozname architektonických pamiatok 20. storočia. Druhým bratislavským sakrálnym dielom tohto architekta je rímskokatolícky Kostol svätej Margity Antiochijskej v Lamači.

Kostoly SlovenskaFenomenálny architekt Harminc a jeho tri desiatky výnimočných chrámov

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Súčasťou budovy Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK (prestavanej materskej školy) na bratislavskom Machnáči, ktorej aula má i poslanie kostola, je aj veža zakončená krížom.

V centre Modry, významného mesta evanjelickej histórie, spojeného s rodinou Štúrovcov, stoja hneď vedľa seba dva evanjelické kostoly – jeden tzv. nemecký a druhý, nesúci patrocínium apoštolov Petra a Pavla, tzv. slovenský.