Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska. Je tretím najväčším krajom Slovenska a zaberá 13,8 % jeho územia. Zahŕňa päť regiónov: Horné Považie, Kysuce, Liptov, Oravu a Turiec.

Na severozápade hraničí s Českom (Moravsko-sliezsky a Zlínsky kraj) a na severe a severovýchode s Poľskom (Sliezske a Malopoľské vojvodstvo).

Má 11 okresov s okresnými mestami Žilina (82 656), Martin (52 520), Liptovský Mikuláš (30 522), Ružomberok (27 407), Čadca (23 328), Dolný Kubín (18 095), Kysucké Nové Mesto (14 660), Bytča (11 414), Tvrdošín (8 952), Námestovo (7 722) a Turčianske Teplice (6 412).

Predsedníčkou samosprávneho kraja je nepretržite od 4. decembra 2017 Erika Jurinová.

Stručná história kresťanstva a aktuálny stav

Keď v roku 907 Veľkomoravská ríša, ku ktorej územie patrilo, padla, región sa stal od 12. storočia prakticky až do rozpadu podunajskej monarchie v roku 1918 súčasťou kresťanského uhorského kráľovstva.

V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom vybudovali majitelia jednotlivých feudálnych panstiev sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky), ktorých ruiny dnes čnejú na okolitých kopcoch.

Masívna vlna strachu a chudoby zavládla u miestnych obyvateľov už po troch storočiach, keď kráľovstvo začali okupovať osmanskí Turci a navyše ním zmietali konfesionálne boje medzi vojskami katolíkov a prívržencov reformácie.

Ku koncu 19. storočia začal kraj prosperovať, keď tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.

Žilinské biskupstvo bolo zriadeného pápežom Benediktom XVI. najmä vyčlenením z Nitrianskej diecézy 14. februára 2008 na sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorí sú zároveň aj jeho diecéznymi patrónmi. Za jej prvého (a nateraz jediného) biskupa zároveň vymenoval Mons. Tomáša Galisa.

Desiatky farností, a to na Orave a v Liptove, má na území Žilinského kraja aj Spišské biskupstvo, na čele ktorého stojí najmladší slovenský rímskokatolícky biskup Mons. František Trstenský.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Žilinskom kraji organizovaná v rámci Liptovsko-oravského a Turčianskeho seniorátu, ktoré sú súčasťou Východného dištriktu ECAV, vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Tri gréckokatolícke farnosti Žilinského protopresbyterátu patria pod Bratislavskú eparchiu spravovanú vladykom Petrom Rusnákom.

Pravoslávne cirkevné obce patria pod Prešovskú eparchiu, na čele ktorej stojí prešovský arcibiskup metropolita Rastislav.

Evanjelický kostol v Liptovskom Mikuláši-Palúdzke. Foto: Zdenko Dzurjanin

Konfesionálna charakteristika

Podľa údajov z posledného sčítania ľudu takmer 20 % (133 335) obyvateľstva tvoria ľudia bez náboženského vyznania, pričom v kraji dominujú rímskokatolíci (65,78 % – 454 957) nasledovaní evanjelikmi (7,87 % – 54 399).

Kraj, ktorý vďaka uhorskému palatínovi evanjelikovi Jurajovi Thurzovi (1567 – 1616), bohatému a mocnému vlastníkovi panstiev Bytča, Lietava a Orava, bol priekopníkom emancipácie uhorských evanjelikov, v nasledujúcich storočiach mohol len sledovať úspešnú katolícku protireformáciu.

V 315 miestach a obciach Žilinského kraja stojí 363 kostolov a chrámov, z toho v sídle kraja je 19 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorých je v kraji iba 0,09 % (645), svoj kostol nemajú.

Zaujímavosťou je, že v tomto kraji je najviac obcí bez kostola zo všetkých ôsmich krajov Slovenska: až 45. Na prvom mieste je okres Martin – 18, nasleduje okres Liptovský Mikuláš – 15 a Turčianske Teplice – 9 obcí bez kostola.

Kostoly SlovenskaV Žiline majú 19 chrámov, pravoslávny je stále vo výstavbe

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Počet a podiel kostolov podľa denominácie

rímskokatolícke kostoly: 304 (83,75 %),
evanjelické kostoly: 56 (15,43 %),
gréckokatolícky chrám: 1 (0,28 %),
pravoslávny chrám: 1 (0,28 %),
(bývalý) kostol Cirkvi československej husitskej: 1 (0,28 %).

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov

12. storočie: 2,
13. storočie: 36,
14: storočie: 17,
15. storočie: 8,
16. storočie: 6,
17. storočie: 16,
18. storočie: 47,
19. storočie: 75,
20. storočie: 130 (z toho po Nežnej revolúcii 57),
21. storočie: 26.

Pútnické miesta

Katolícki veriaci putujú väčšinou na miesta spojené s úctou Božej Matky. Pútnických miest je na území kraja viacero a podliehajú právomoci diecézneho biskupa:

a) rímskokatolíckej Žilinskej diecézy:

Dubnica nad Váhom: Kostol svätého Jakuba Staršieho;
Oščadnica: Kostol nanebovzatia Panny Márie;
Rajecká Lesná: Bazilika minor narodenia Panny Márie;
Turzovka (Živčáková): Kostol Panny Márie Matky Cirkvi;
Višňové: Kostol svätého Mikuláša;

b) rímskokatolíckej Spišskej diecézy:

Bobrov: Kaplnka nanebovzatej Panny Márie (Kalvária);
Krivá: Kostol svätého Jozefa, robotníka;
Trstená: Kostol svätého Martina.

Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Matky Cirkvi na Živčákovej. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostoly na zozname Svetového dedičstva UNESCO

a) kostoly v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: Evanjelický kostol v Leštinách a rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne;

b) kostol v rámci záznamu „Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec“: rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie.

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka (NKP). Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v štyroch sídlach kraja.

V krajskom meste Žilina z celkového počtu 19 kostolov do tejto kategórie patrí šesť:

rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (1250);
rímskokatolícka Katedrála Najsvätejšej Trojice (1400);
rímskokatolícky Kostol svätej Barbory (1730);
rímskokatolícky Kostol obrátenia svätého Pavla (1743);
rímskokatolícky Kostol svätého Imricha (1844);
Evanjelický kostol (1936).

V Ružomberku, dlhoročnom pôsobisku Andreja Hlinku, má štatút NKP päť kostolov:

Kostol svätého Ondreja Apoštola (1250);
Kostol povýšenia Svätého kríža (1806);
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (1827);
Kostol Panny Márie Ružencovej (1910);
Evanjelický kostol (1926).

V Liptovskom Mikuláši, centre Liptova, majú štatút NKP tri kostoly:

Kostol svätého Mikuláša (13. storočie);
Kostol svätého Ladislava (1360);
Kostol svätého Petra z Alkantary (1476).

V Dolnom Kubíne, centre Dolnej Oravy, má štatút NKP Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (1887).

Zaujímavosti

V kraji sa nachádza jediná bazilika minor: Bazilika minor narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej.

Najstaršími kostolmi sú rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Komjatnej, prezentovaný aktuálne iba pôdorysom zaniknutého kostola, a rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Slovenskom Pravne (oba 12. storočie).

Najmladším kostolom je rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Ružomberku (2024).

V kraji je vo výstavbe niekoľko ďalších sakrálnych stavieb: pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Žiline; rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Žiline; rímskokatolícky Kostol svätého Jána Pavla II., apoštola Božieho milosrdenstva, v Demänovskej Doline; rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Lietavskej Lúčke.

Posledným kostolom, ktorý bol požehnaný ešte počas existencie Rakúsko-Uhorska (1914), bol rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Oravskej Lesnej.

Rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Oravskej Lesnej. Foto: Zdenko Dzurjanin

V Liptovskej Osade stojí niekdajší Kostol Cirkvi československej husitskej (CČSH), jediný na Slovensku, ktorý obec odkúpila v roku 2017 so zámerom urobiť z neho miesto kultúrno-spoločenských podujatí. Postavili si ho miestni bývalí rímskokatolíci na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia po tom, čo prestúpili len do nedávno vzniknutej cirkvi.

Popud k tomu im zadal spor medzi spišským biskupom a miestnym farárom, ktorého mali vo veľkej obľube, no biskup ho exkomunikoval. Keď farár prestúpil do novej cirkvi, nasledovalo ho nemálo jeho bývalých farníkov. V roku 1939 však ľudácky režim Slovenského štátu cirkev zakázal a jej majetok zhabal.

Kostol odvtedy chradol, a to napriek úsiliu, ktoré po Nežnej revolúcii vyvíjal bratislavský biskup CČSH.

V Novej Dubnici, ktorá bola po druhej svetovej vojne vybudovaná pôvodne ako „socialistické mesto“ s ateistickou ideológiou a názvom Vorošilovo, nebolo počas komunizmu povolené budovanie sakrálnych stavieb. Od Nežnej revolúcie postavili v meste Evanjelický kostol i dva rímskokatolícke kostoly: Kostol svätého Jozefa Robotníka a Kostol nanebovzatia Panny Márie.

Rímskokatolíckemu Kostolu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v obci Zborov nad Bystricou sa hovorí Kysucká Sixtínska kaplnka. Kostol posvätený práve na tento mariánsky sviatok 8. decembra 1973 je jedným z mála kostolov na Slovensku postavených počas socializmu. Zdobia ho vitráže od akademického maliara Vincenta Hložníka, rodáka zo Sveredníka, i korpus Ukrižovaného od akademického sochára Alexandra Trizuljaka, rodáka z Varína.

Na území Žilinského kraja sa nachádza niekoľko kostolov, ktoré boli súčasťou zatopených obcí nachádzajúcich sa v oblasti Liptovskej Mary, Oravskej priehrady a vodnej nádrže Nová Bystrica.

Fotografie všetkých kostolov Žilinského kraja s údajmi o nich nájdete na našej webstránke www.kostolyslovenska.sk.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.