Noví kardináli Dostane purpur Graubner aj Austrálčania? Kto by mohol byť na pápežovom zozname

Menovanie nových kardinálov vždy priťahuje pozornosť, keďže sa medzi nimi môže nachádzať budúca hlava Katolíckej cirkvi.

Posledné konzistórium, teda stretnutie, pri ktorom pápež kreoval nových členov kardinálskeho kolégia, bolo minulý rok v auguste. František vtedy vymenoval až 20 nových kardinálov, čo bol zatiaľ najvyšší počet z doterajších konzistórií, ktoré zvolal súčasný pontifex.

Z dvadsiatky nových kardinálov bolo v augustovom konzistóriu 16 kardinálov voliteľov, ktorí majú právo voliť novú hlavu cirkvi, pretože sú mladší ako 80 rokov. 

Aj tento fakt – menovanie veľkého počtu kardinálov – bol jedným z dôvodov, prečo sa vtedy špekulovalo o možnej rezignácii pápeža.

Jeho návšteva mesta L’Aquila, kde je pochovaný stredoveký pápež Celestín V., ktorý rezignoval, plus načasovanie kardinálskeho menovania v dovolenkovom auguste a ďalšie okolnosti prilievali vtedy olej do ohňa úvah nad hypotetickým koncom pontifikátu Argentínčana.

Lenže ako sa ukázalo, František nezamýšľal na konci vlaňajšieho leta odstúpiť. Naopak, začiatkom tohto roka sa vyjadril až prekvapivo odmerane k možnosti rezignovať, zároveň jeho rozhodnutia a spôsob riadenia cirkvi v posledných mesiacoch skôr naznačujú, že berie veci do svojich rúk, vydáva jedno motu proprio za druhým, akoby chcel čo najviac stihnúť uskutočniť zo svojej vízie.

Rázny pápež František Ako v desiatom roku svojho pontifikátu berie veci do svojich rúk

Pavol Rábara

Čo sa zmenilo na spôsobe vlády pápeža Bergoglia za posledné obdobie a čo to môže znamenať?

Je teda pravdepodobné, že nových kardinálov bude menovať aj tento rok, bolo by to v poradí desiate kreovanie kardinálov za jeho desaťročný pontifikát.

Ako upozorňuje ACI Stampa, do konca tohto roka klesne počet kardinálov voliteľov na 114 zo súčasných 123. Pritom po poslednom konzistóriu na konci augusta bol počet kardinálov s hlasovacím právom na úrovni 132 plus obžalovaný kardinál Angelo Becciu.

Počet kardinálov s aktívnym volebným právom by nemal prekročiť hranicu 120 voliteľov, hoci pápeži sa tohto pravidla stanoveného Pavlom VI. nemusia vždy striktne pridŕžať. Pápeži Ján Pavol II. aj Benedikt XVI. ho tiež niekoľkokrát prekročili, pripomína denník Avvenire.

Keďže počas obdobia jedného roka prekročí 80. rok života zhruba desiatka kardinálov, počet voliteľov sa zvykne pohybovať okolo spomínanej stodvadsiatky.

V roku 2023 dovŕšia osemdesiatku deviati kardináli a na konci roka bude voliteľov spomínaných 114. To nepredstavuje problém, a teda ani hlavný dôvod ďalšieho konzistória. Kreovanie kardinálov totiž nie je len o dopĺňaní počtov, ale aj o ovplyvňovaní toho, aké šance má pri najbližšom konkláve kardinál podľa gusta súčasného pápeža.

Vzhľadom na aktívny prístup a rozhodovanie Františka preto pokojne môžeme predpokladať, že červené birety sa budú rozdávať aj tento rok. ACI Stampa vidí ako dva vhodné dátumy konzistória júnovú slávnosť svätých Petra a Pavla alebo slávnosť Krista Kráľa na konci novembra.

Kto by mohol byť na pápežovom zozname?

Tá istá talianska agentúra poukazuje na to, že v rámci Rímskej kúrie sú momentálne dvaja prefekti dikastérií bez kardinálskeho titulu. Je to arcibiskup Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, a arcibiskup Robert F. Prevost, prefekt Dikastéria pre biskupov, ktorý nahradil v tejto funkcii Kanaďana Marca Ouelleta.

Ďalším kandidátom na kardinálsky biret by mohol byť arcibiskup Neapola Domenico Battaglia, jeden z talianskych biskupov, ktorých si pápež František dosť váži. Jeho predchodca Crescenzio Sepe je tiež kardinálom a v lete oslávi osemdesiatku.

Pápež si vraj vysoko cení aj biskupa Verony Domenica Pompiliho. Keďže kardinálsky titul v súčasnosti nemá benátsky patriarcha Francesco Moraglia, môže byť purpur pre Pompiliho v hre.

Kardinálsky titul sa tiež tradične spája s postom pražského arcibiskupa. Po odchode kardinála Dominika Duku na dôchodok by mohol byť na pápežovom zozname jeho nástupca Jan Graubner.

Dokonca kardinál Duka ocenil Graubnerov príhovor na otvorení Európskeho synodálneho stretnutia v Prahe vo februári slovami, že „by ho nemalo minúť kardinálske menovanie“. Duka dosiahne 80 rokov na konci apríla.

Pražský arcibiskup Jan Graubner počas homílie na synodálnom stretnutí. Foto: ČaV/Jana Havlová

Medzi kardinálov by mohol pribudnúť aj arcibiskup Vilniusu Gintaras Grušas, ktorý je v súčasnosti predsedom Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) a hrá dôležitú koordinačnú úlohu pri synodálnom procese.

Kardinálsky titul dostal pred pár rokmi aj luxemburský arcibiskup Jean-Claude Hollerich, ktorý stál posledných päť rokov na čele COMECE, čo je príbuzná organizácia ako CCEE, ibaže združuje biskupské konferencie EÚ.

Z Ázie by mohol byť novým kardinálom arcibiskup juhokórejského Soulu Peter Chung Soon-taek, keďže jeho predchodca Andrej Yeom Soo-jung prekročí tento rok vekový limit 80 rokov.

Pokiaľ ide o Južnú Ameriku, ACI Stampa vidí kandidátov v osobách arcibiskupa Limy, ktorým je Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio, a arcibiskupa Bogoty Luisa Josého Ruedu Aparicia. Kolumbia síce má zastúpenie v kardinálskom zbore až trojicou mien, ale všetci majú nad osemdesiat rokov.

Z Afriky by to mohla byť niektorá z krajín ako Južný Sudán, Angola či Mozambik.

Po smrti kardinála Georgea Pella dnes nemá zastúpenie v kardinálskom zbore Austrália, a to ani medzi voliteľmi, ani nevoliteľmi. Takže arcibiskup Melbournu Peter Andrew Comensoli alebo arcibiskup Sydney Anthony Colin Fisher by neboli prekvapením.

O možnom slovenskom kardinálovi sa naposledy výraznejšie diskutovalo po vlaňajšom úmrtí najstaršieho člena kolégia kardinálov. Kto bude nástupcom Jozefa Tomka, pokiaľ ide o kardinálsky titul, a kedy sa tak stane, je ťažké predvídať.

Navyše, pri nevyriešených personálnych otázkach v cirkvi na Slovensku (Spišská diecéza, Prešovská archieparchia) by bolo špekulovanie nad slovenským kardinálom dosť odťažitou zábavkou.

Za výber čelí kritike

Voči spôsobu, akým pápež František utvára zbor kardinálov, zaznieva často aj kritika. Počas spomínaného konzistória v auguste minulého roku nemecký kardinál Walter Brandmüller kritizoval, že pápež sa málo radí s kardinálskym zborom.

Upozornil tiež na to, že kardináli roztrúsení po celom svete sa nedostatočne poznajú, čo môže ovplyvniť priebeh najbližšieho konkláve. Navrhol preto zvážiť, či by pápeža nemali voliť len kardináli sídliaci v Ríme.

Voľba pápeža Prečo by sa mal František pustiť do reformy konkláve

Hubert Wolf Postoj

Pápež príde do nemocnice a diskusia o novom konkláve sa začína.

Pravdou je, že pápež Bergoglio je pri menovaní kardinálov v mnohých ohľadoch nekonvenčný a nemá problém porušiť zaužívaný zvyk či tradíciu. Plus často siaha k menám z periférie cirkvi, čo má podľa viacerých aj odvrátenú stránku, ako už naznačil v kritike Brandmüller.

Vatikanista Andrea Gagliarducci je tej mienky, že František síce za desať rokov svojho pontifikátu obmenil takmer dve tretiny kardinálskeho kolégia, lenže „nedošlo ku skutočnej generačnej výmene a veľké postavy nevystriedali veľké osobnosti“.

Vo svojom komentári sa pozerá pomerne skepticky na Františkov výber. „Na miestnej úrovni si konferencie biskupov až na zriedkavé výnimky vo všeobecnosti nevybrali ako svojich sprievodcov alebo referenčné body tých kardinálov, ktorých František vytvoril,“ napísal a ako príklad dáva nového šéfa COMECE, ktorým je „len“ taliansky biskup Mariano Crociata.

Možno však netreba byť voči Františkovi až taký príkry. Keď nastane ten čas a kardináli zatvoria za sebou dvere na Sixtínskej kaplnke, Duch Svätý si isto bude vedieť vybrať.