Kostoly Slovenska V slovenskom Ríme je 13 kostolov, budovali ich najmä rehole

Zdenko Dzurjanin Pavol Demeš

Na bohoslužobné účely neslúžia dve sakrálne stavby: rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie a pravoslávny Chrám Svätej Trojice.

Vypočuť článok

Absolvoval odbor ruské a východoeurópske štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako nezávislý dokumentarista a fotograf kultúrnych pamiatok. Odfotografoval všetky kostoly Slovenska. Doposiaľ realizoval s P. Demešom ako kurátorom tri výstavy: Videl som všetky kostoly Slovenska (2015), Sláva a smútok slovenských synagóg (2019) a Milan Rastislav Štefánik: Legenda v kameni a bronze (2019), ktoré boli prezentované na Slovensku i v zahraničí.

Bývalý biomedicínsky vedec, ktorý po Novembri 1989 vstúpil do verejného života. V súčasnosti je nezávislým odborníkom na medzinárodné vzťahy, autorom početných fotografických, knižných a mediálnych projektov realizovaných na Slovensku a v zahraničí. So Z. Dzurjaninom spolupracuje na obsahovej a prezentačnej koncepcii fotografických a dokumentačných projektov a príprave publicistických výstupov.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.

Ak je na Slovensku mesto, ktorému kostoly výrazne vtlačili svoju pečať, tak je to Trnava, sídlo Trnavskej arcidiecézy a Trnavského samosprávneho kraja.

Početné sakrálne stavby predstavujú dominantu historického centra mesta, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vďaka nim sa Trnava nazýva slovenským alebo malým Rímom. V minulosti bola dôležitým cirkevným, kultúrnym a vzdelávacím strediskom Uhorska a trnavské kostoly budovali najmä rehole.

V Trnave, ktorá v súčasnosti má takmer 63-tisíc obyvateľov, stojí 13 kostolov – jedenásť rímskokatolíckych kostolov, jeden evanjelický kostol a jeden pravoslávny chrám. Spomedzi nich na bohoslužobné účely neslúžia dve stavby: rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (jeho priestory využíva Západoslovenské múzeum) a pravoslávny Chrám Svätej Trojice, ktorý má status ruiny.

Datovanie kostolov Trnavy

13. storočie (2): Kostol svätej Heleny (1238), Kostol nanebovzatia Panny Márie (1238)

14. storočie (1): Kostol svätého Jakuba Staršieho (1363)

15. storočie (1): Bazilika svätého Mikuláša (1380 – 1421)

17. storočie (3): Kostol svätého Jozefa Pestúna (1616) (pôvodne kalvínsky kostol), Katedrála svätého Jána Krstiteľa (1637), Kostol Najsvätejšej Trojice v Modranke (1657)

18. storočie (3): Kostol Najsvätejšej Trojice (1727), Kostol svätej Anny (1776), pravoslávny Chrám Svätej Trojice

20. storočie (3): Evanjelický kostol (1924), Kostol Božského Srdca Ježišovho (1940), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (1941)

Viaceré kostoly spravujú rehoľné komunity

Kostol svätého Jakuba Staršieho – františkáni

Kostol Božského Srdca Ježišovho a Kostol svätého Jozefa Pestúna – paulíni

Kostol Najsvätejšej Trojice – jezuiti

Kostol svätej Anny – uršulínky

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov – saleziáni

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov. Foto: Zdenko Dzurjanin

Zaujímavosti

Najväčším z trnavských kostolov je Katedrála svätého Jána Krstiteľa. Kostol povýšený na katedrálu Trnavskej arcidiecézy pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1978 bol v 17. storočí súčasťou univerzitného života. V jeho interiéri je 20 m vysoký drevený oltár so šírkou 14,8 m, najvyšší svojho druhu na Slovensku. V podzemí kostola sú krypty, kde odpočívajú aj štyria členovia rodu Esterházyovcov, ktorí padli v roku 1652 v boji proti Turkom pri Vozokanoch.

Kostol (Dóm) svätého Mikuláša bol od obsadenia Ostrihomu Turkami až do roku 1820 katedrálnym chrámom ostrihomských arcibiskupov, potom po rozpade Rakúsko-Uhorska a zriadení Trnavskej apoštolskej administratúry až do roku 1978 zasa katedrálnym chrámom trnavských biskupov.

Vďaka obrazu Panny Márie Trnavskej, patrónky mesta, ktorý sa nachádza v jeho bočnej kaplnke, sa stal aj pútnickým miestom: obraz, ktorý podľa svedkov ronil krvavé slzy, totiž Trnavčanov ochraňoval v čase tureckých nájazdov, kuruckých vojen i pred morom.

V chráme ako organista a regenschori takmer polstoročie pôsobil hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorého meno je neoddeliteľne späté s Jednotným katolíckym spevníkom. Pápež Benedikt XVI. povýšil 9. novembra 2008 Dóm svätého Mikuláša na baziliku minor.

Evanjelický kostol. Foto: Zdenko Dzurjanin

Vo františkánskom Kostole svätého Jakuba Staršieho, kde sa nachádza až 14 oltárov, hrával na organe po tom, čo nešťastnou náhodou oslepol, Ernest Emanuel Schumera (1883 – 1962), o. i. autor zvonkohry na veži Evanjelického kostola v Trnave. Od roku 2014 je po ňom pomenovaná jedna z mestských ulíc.

Prvýkrát v dejinách výstavby evanjelického kostola na území Československa architekt Josef Marek využil spôsob amfiteátrového usporiadania lavíc práve v Trnave.

Saleziánsky Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov prešiel v roku 2022 zásadnou rekonštrukciou interiéru a dostavbou exteriéru.

Na Prednádraží je vo výstavbe Kostol Božieho milosrdenstva. Základný kameň pre tento kostol posvätil pápež František v Šaštíne 15. septembra 2021.

Pravoslávne liturgie sa v Trnave slúžia v náhradných bohoslužobných priestoroch na Sladovníckej ulici 31.

Keďže gréckokatolíci svoj chrám v Trnave nemajú, svoje liturgie slúžia v Kostole svätej Heleny.

Fotografie všetkých trnavských kostolov s údajmi nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.