Nie je žiadnym top tajomstvom, že nielen motory, ale aj viera sa časom zanesie rôznymi nánosmi, ktoré ju brzdia a spomaľujú. Z času na čas aj ona potrebuje celkový audit.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?“ (Mt 7, 15 – 20)
Roky chodíme v nedeľu do kostola, raz mesačne na spoveď, sme členmi dobročinných klubov. Aj uprostred týchto fungujúcich vecí si však potrebujeme položiť mnoho otázok: Aký je výsledok týchto aktivít? Funguje to alebo to robíme len zo zotrvačnosti? Čo je našou motiváciou? A hlavne prináša to nejaké ovocie? Obohacuje to náš život aj životy okolostojacich?
Kniha rozhovorov Josefa Beránka s kňazom, mníchom a psychoterapeutom Petrom Glogarom Tvořit nové věci je plná otázok nielen zo strany pýtajúceho, ale hlavne odpovedajúceho. A ten na jednom mieste píše: „Mňa vlastne priťahovalo to zbavovanie sa náboženského balastu. (...) Mnoho raz sa mi ukázalo, že keď človek dokáže niečo opustiť, život dostane nový tvar, ktorý za to stojí.“
Nejde ani tak o radikálne rezy, o totálnu zmenu zabehaného, pretože ako píše teológ Nico ter Linden: „Možno potrebujeme Tóru a Prorokov na to, aby sme si to zapamätali.“ Aj chodenie do kostola potrebujeme na to, aby sme nezabudli na to podstatné. A tým je ovocie.
Pretože na konci sa nikto nebude pýtať na počet omší a ružencov, ktoré sme absolvovali, ale na to, či sme dali najesť a napiť hladnému, prichýlili pútnika, poskytli priestor marginalizovanému... (Mt 25, 40). (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.