Minizamyslenie Zmŕtvychvstanie v srdci

Tí, ktorí pribili Ježišove ruky a nohy na kríž, mali predstavu, že nastane pokoj. A všetko sa bude môcť opäť vrátiť do starých koľají. Judea už potrebuje pokoj, hlásali bilbordy. Ako veľmi sa mýlili!

Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. (...) Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. (Jn 20, 1 – 9)

Namiesto toho sa všetko rozbehlo. Bežia ženy s nádobami na hlavách, učeníci prekonávajú seniorský rekord na tritisíc metrov cez prekážky, beží veľrada, bežia stráže. Jedni bežia smerom k, iní smerom od. Možno ani netušia, že nič nebude také ako predtým.

Počas Zeleného štvrtka bol ten bezmenný učeník „najbližšie Ježišovej hrudi“. Počul jeho srdce. Vnímal jeho chvenie, úzkosť, ale azda aj skrytú radosť. Napriek jasným správam službukonajúcich lekárov o Ježišovej smrti stále počul biť toto srdce. A aj jeho srdce sa rozbúšilo rozrušením a naplnilo otázkami.

Dobehol, nahliadol do hrobu a uveril. Tlkotu srdca, ktorému bol blízko. Zatiaľ nikomu nič nepovedal. Ježiš žije iba v jeho vnútri. Teraz to už vie. Nie je v hrobe, pretože žije v ňom. A o chvíľu bude žiť aj v srdciach ostatných.

Zmŕtvychvstanie zažívajú naozaj iba tí, ktorí vzkriesia Ježiša vo svojom vnútri. Iba takéto zmŕtvychvstanie sa ich totiž môže dotknúť a vzkriesiť ich k diametrálne inému životu. Už tu na zemi.

 (Jozef Husovský)

Ďakujeme, že ste boli s nami prostredníctvom týchto minizamyslení každý deň počas celého pôstu. Ako vidno, Veľkou nocou sa nič nekončí. Naopak, štartuje niečo nové!  Aj my chceme pokračovať a aj naďalej vám prinášať tieto podnety. Potrebujeme však k tomu vašu pomoc! Prosíme, podporte nás. Vopred srdečne ďakujeme!