A predsa zostal Kristus pri pohľade na anonymnú paniu s jej nepatrným príspevkom očarený. Je mi sympatické, že Kristus na jej dar nepozeral zviazaný ľudskými meradlami výkonu. Môj Boh má iné kritériá. Páči sa mi, že súdy môjho Boha sú iné ako tie ľudské. Páči sa mi, že dva tiché šestáky mu môžu byť viac sympatické ako cvendžiace a jagavé kopy kovu.

Páči sa mi toto posvätné Božie relativizovanie. Páči sa mi, že pre Pána je veľa aj to, čo je vlastne málo, že pre neho je to veľa, ak to však je všetko vzhľadom na okolnosti. Ach, ako mi imponuje takéto posvätné relativizovanie a Boží subjektivizmus! Už cítim, ako ma chytajú za ramená a ťahajú preč, chcú ma, nehorázneho bludára relativity, inštalovať na horiacu hranicu, ale ako mi môže prestať horieť srdce a ako odtrhnúť pohľad od Krista, ktorý ho nemôže odtrhnúť od vdovy dojatý krásou jej postoja?

Ach, páči sa mi, naozaj sa mi ráta, že Boh nás ľudí necedí cez hrubú riečicu, neúprosné objektivistické rešeto. Toľkokrát by sme sa cezeň nevyhnutne prepadli, keď pre tisíc príčin nepodávame podľa vopred stanovených noriem dostatočný výkon. Prepadla by sa cezeň aj vdova so všetkou svojou dobrou vôľou a so všetkými, ehm, dvoma mincami.

Páči sa mi, že je to však inak, že Boh všetko minuciózne zachytáva cez jemný personalizovaný filter a vyhodnocuje podľa inakších tabuliek.

Páči sa mi, že je to však inak, že Boh všetko minuciózne zachytáva cez jemný personalizovaný filter a vyhodnocuje podľa inakších tabuliek.

Som preto rád, že ovocie, ktoré prinášam, nemusí ísť do šrotu, aj keď sa nezmestí do kritérií dokonalých malvíc – tie moje málo ukážkové produkty sú možno to najlepšie, čoho som teraz schopný, a to sa počíta.

Som rád, že drobnosti môžu byť Pánovi milé a že v skutočnosti sú niečím veľkým, ak je to všetko, čo teraz dokážem. Som rád, že je v poriadku zvládnuť iba napiť sa vody, keď mám migrénu, hoci som pôvodne chcel vyriešiť všetky problémy povrchu zemského, a nemusím sa odsúdiť na základe objektívne nízkej efektivity práce.

Teším sa, že evanjelium je našou záchranou pred neustálym tlakom, že nikdy sme dosť a že to, čo robíme, nikdy nie je dostatočne dobré. Teším sa, že evanjelium je vykúpením z egyptského otroctva bezcitnosti a že Boh je naším zástancom pred narcistickými násilníkmi. Hodne ich je. Dobrý Bože, ochraňuj nás pred nimi.

Prajem si, aby sa dnešné evanjelium dostalo k tým, ktorí sa majú horšie ako zle, lebo sa od nich stále vyžaduje viac ako všetko. Prajem si, aby ich Ježiš mohol oslobodiť od tlaku, že nič, čo urobia, a ani všetko, čo dajú, nikdy nestačí.

Prajem si, aby mohli počuť, že je v poriadku urobiť iba toľko, koľko vládzeme: urobiť toľko, koľko vládzeme my a nie niekto iný, lebo my máme možno menej síl než niekto iný a urobiť iba toľko, koľko vládzeme my dnes a nie my včera, lebo dnes máme možno menej síl, než sme ich mali včera. Neklaďme na seba bremená, ktoré sa nedajú uniesť, nehodnoťme svoje výkony podľa schopností iných ani podľa našich schopností kedysi.

Prial by som si, aby sa takáto správa dostala k deťom, ktoré nedokážu napísať písomku na jednotku – možno iba ak tak na dvojku, aj to s vypätím všetkých síl –, no rodičia ich aj tak tlačia do samých jednotiek a porovnávajú s brilantnými konškolákmi. Prajem si, aby počuli, že je to v poriadku dostať trojku, ak sa dokážu naučiť iba na trojku, že nemusia mať zo všetkého samé jednotky, ale nech urobia všetko pre to, aby mohli dostať svoju trojku a nie štvorku alebo guľu.

Ježišu, v dave ľudí ťa zaujala chudobná vdova, ktorá do pokladnice vhodila milodar v hodnote trojgramového bronzového plieška a ponúkla všetko, čo mala.

Je dobré byť motivovaný, súťažiť a mať radosť po vytrvalom úsilí, ale je nebezpečné byť pod neustálym tlakom. Napínajme luk tak, aby šíp doletel čo najďalej, ale nenapínajme ho tak, že sa zlomí a šíp nedoletí nikam.

Ježišu, v dave ľudí ťa zaujala chudobná vdova, ktorá do pokladnice vhodila milodar v hodnote trojgramového bronzového plieška a ponúkla všetko, čo mala. Dojala ťa preto, lebo ti pripomínala tvojho Otca? Mohol si pri pohľade na ňu nemyslieť na Otca, ktorý dal to najvzácnejšie, čo mal, ktorý dal všetko, ktorý dal teba?

Nie si ty ten ozajstný kvadrans, ktorý Otec ponúkol ako dar pre svet, milodar nepovšimnutý a na pohľad, podľa ľudských kritérií, bezvýznamný, ktorý však svojou hodnotou prevýšil všetky kopy zlata, kadidla, múky, potoky vína, oleja a stáda obetných zvierat? Možno ťa anonymná vdova dojala preto, lebo si v jej hrudi videl biť srdce také podobné tomu tvojmu a jej obeta ti pripomínala tvoju obetu, ktorú si mal čoskoro priniesť. Nech je aj tvoja obeta nenápadná!

Nepodrobím ju vopred stanoveným kritériám efektivity a v tebe, pšeničnom zrnku, ktoré padlo do zeme a odumrelo, uvidím požehnanie pre veľkú úrodu, pre život, ktorý trvá navždy a navždy je nám domovom.