Čo píšu vatikanisti po prvom hlasovaní Parolin mal podporu najmenej 50 hlasov, dnešok bude pre neho kľúčový

Parolin mal podporu najmenej 50 hlasov, dnešok bude pre neho kľúčový
Kardinál Parolin pred konkláve. Foto: TASR/AP Photo/Alessandra Tarantino
Za neskorším dymom mohla byť dlhšia kázeň alebo banálna chyba, píše denník Il Messaggero.
 
Vypočuť článok
Čo píšu vatikanisti po prvom hlasovaní / Parolin mal podporu najmenej 50 hlasov, dnešok bude pre neho kľúčový
0:00
0:00
0:00 0:00
Imrich Gazda
Imrich Gazda
Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Pavol Rábara
Pavol Rábara
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. Pracoval v SITA, v denníku Postoj je od roku 2015. Je ženatý.

Meno nového pápeža sme sa v stredu večer nedozvedeli. Nie je to však nič prekvapujúce. Prvé kolo je vždy „oťukávacie“ – každý kardinál napíše meno, ktoré je mu najbližšie, čo ukáže približné rozloženie síl. 

No už dnes dopoludnia – počas druhého a tretieho hlasovania – sa jednotliví kardináli začnú postupne prikláňať k menám, ktoré v prvom kole preukázali najsilnejší potenciál. Vyformujú sa tak dvaja-traja favoriti voľby, medzi ktorými sa rozhodne.

Čo o zákulisí konkláve píšu talianski vatikanisti?

Parolin mal vraj podporu 50 hlasov, dnes sa o ňom môže rozhodnúť

Denník Corriere della Sera odhaduje, že v prvom kole získal kardinál Pietro Parolin 40 – 50 hlasov, ale pripúšťa, že ich mohlo byť ešte viac. 

Parolina údajne podporil aj jeden z najčastejšie skloňovaných papabili, Filipínec Luis Antonio Tagle, ktorý „prekvapivo stratil pôdu pod nohami“.

Naopak, vystrelilo vraj meno iného Filipínca, 66-ročného Pabla Virgilia Siongca Davida, biskupa diecézy Kalookan, ktorý v minulosti otvorene kritizoval porušovanie ľudských práv režimom Rodriga Duterteho.

V hre je stále aj latinský patriarcha Jeruzalema Pierbattista Pizzaballa, ktorý podľa vatikanistky Virginie Piccolillovej z Corriere della Sera zosobňuje Bergogliovu „vojnu proti vojne“.

Problémom ďalšieho známeho talianskeho kardinála Mattea Zuppiho môže byť to, že podobný typ voliteľov priťahuje aj postava francúzskeho kardinála Jeana-Marca Avelina. K nemu sa majú prikláňať aj kardináli z latinskoamerických krajín, ktorí nemajú favorita z vlastných radov. Ale aj niektorí africkí kardináli, najmä tí, ktorí až tak nesúhlasia s konzervatívnymi postojmi favorizovaného kardinála z Konžskej demokratickej republiky Fridolina Ambonga Besunga.

Kardinál Parolin bol v stredu večer jasne najsilnejším aj podľa denníka Il Messaggero. Vatikanistka Franca Giansoldati píše, že 70-ročný Talian mal vraj v prvej voľbe 50 hlasov. 

Istý kardinál voliteľ sa podľa nej v utorok vyjadril, že ak bývalý štátny sekretár nebude zvolený v najbližších štyroch kolách (teda počas štvrtka), tak vypadáva z hry. 

Ďalší na rade by v takom prípade boli kardináli Erdő, Tagle, Pizzaballa alebo nové mená.

Vatikanista Andrea Gagliarducci sa v tom istom vydaní denníka Il Messaggero vracia k homílii dekana kardinálskeho kolégia Giovanniho Battistu Reho, ktorý počas omše za zvolenie nového pontifika zdôrazňoval jednotu a odvolával sa na posledných svätých pápežov. „Františka však nespomenul,“ poznamenáva Gagliarducci. 

Médiá si všimli ešte srdečné prejavy pri úkone na znak pokoja medzi 91-ročným kardinálom Rem a Pietrom Parolinom, ktorý vedie konkláve. „Všetko dobré a dvojito,“ povedal Re Parolinovi, pričom sa to odohralo mimo záberov priameho prenosu.

Špekulácie o meškajúcom dyme

Otázky vyvolalo aj dlhšie čakanie na dymový signál, ktorý prišiel o 21. hodine.

Za dlhším čakaním na prvý dym môže byť dlhšie zamyslenie kardinála Raniera Cantalamessu. Kapucín, bývalý pápežský kazateľ, sa podľa denníka Il Messaggero kardinálom voliteľom mohol prihovárať až 45 minút. 

Ďalšou hypotézou je, že kardináli museli hlasy počítať dvakrát, dôvodom mohla byť banálna chyba, ako sa to stalo aj pri poslednom konkláve v roku 2013. Vtedy sa v hlasovacej urne objavil jeden lístok navyše, keďže jednému z voliteľov sa zlepili dva na sebe položené lístky.

Faktom však je, že pápeža volí historicky najvyšší počet kardinálov, oproti posledným konkláve zhruba o 15 až 20 viac, čo tiež predlžuje čas pri samotnom hlasovaní aj počítaní.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Konkláve Úmrtie pápeža Františka Lev XIV.
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť