V utorok sme sa dozvedeli meno nového vojenského ordinára, ktorý nahradí biskupa Františka Rábeka. Stal sa ním kapucín Pavol Šajgalík.
„Bolo to v podobnom štýle, ako sme to videli v septembri 2023, keď bolo oznámené meno spišského biskupa Františka Trstenského,“ hovorí vedúci redaktor Sveta kresťanstva Pavol Rábara.
Naráža na to, že meno nového biskupa nebolo oznámené len na internete správou o menovaní, ale nový biskup bol verejne predstavený v katedrále za účasti nuncia, kňazov a veriacich.
Redaktor Pavol Hudák poukazuje, že v krátkom čase ide o druhé menovanie rehoľníka na čelo diecézy, keďže prešovským arcibiskupom sa nedávno stal Jonáš Maxim, ktorý bol mních.
Pavol Rábara však za tým nevidí žiaden nový trend. „Áno, je to druhý rehoľník v rade, ale František Trstenský rehoľník nebol,“ hovorí Rábara.
Redaktori Sveta kresťanstva očakávajú najbližšie mesiace ďalších nových biskupov, a to v Bratislavskej eparchii, Žilinskej diecéze a v Košickej arcidiecéze, keďže biskupi v týchto mestách postupne tiež dosiahnu vek 75 rokov. Vtedy je každý biskup povinný dať pápežovi demisiu.
Pavol Rábara hovorí, že meno nového biskupa pre armádu, políciu, horskú službu, hasičov a finančnú správu sme nepoznali a aj pre neho samého bolo menovanie tohto rehoľníka prekvapujúce.
„Bol dvadsať rokov mimo svetiel reflektorov,“ hovorí Rábara a poukazuje, že biskup nominant nebol mediálne známy.
Pavol Hudák reaguje, že meno Pavol Šajgalík však nie je ani úplne neznáme, keďže bol v minulosti v širšom vedení rehole kapucínov, mal kedysi v Bratislave mládežnícke omše a 15 rokov bol policajným kaplánom. „Dokonca som ho videl v nejakom dokumente o ordinariáte, kde ukazovali, že chodí do ulíc ako policajt, takže to nebolo úplne neznáme meno.“
Pavol Rábara sa ďalej zamýšľa, že ak nuncius a Rím hľadali biskupa z prostredia ordinariátu, veľa možností nemali, keďže ordinariát má okolo 50 kňazov a mnohí z nich sú ženatí gréckokatolíci.
V prípade ordinariátu sa v kuloároch spomínali aj mená pomocných biskupov. Kým v minulosti bolo zvykom, že pomocní biskupi sa neskôr stali diecéznymi, dnes to už také bežné nie je. „Aj pri ďalších menovaniach skôr očakávam nové mená,“ hovorí Rábara s tým, že pomocní biskupi už žijú v nejakej diecéze a komunite. No vylúčiť sa nedá, že niektorý z pomocných biskupov prejde do inej diecézy ako jej nový pastier.
Pavol Rábara a Pavol Hudák si pri predstavovaní nového biskupa Šajgalíka všimli, že v prvom príhovore sa najprv obrátil na kňazov a laikov ordinariátu a až potom na nuncia a ostatných biskupov prítomných v katedrále.
Pavol Hudák si myslí, že nový biskup to urobil naschvál a bol to signál smerom ku kňazom, že sú pre neho pri jeho službe dôležití a bude sa o nich opierať.
„Bolo tiež vidno, že sa vie prihovoriť aj spontánne a pred novinármi mal síce stres z kamier, ale jeho odpovede boli spontánne, mali hlavu a pätu a počúvalo sa to príjemne,“ vraví.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Vo videodiskusii sa redaktori Sveta kresťanstva rozprávali aj o prvých dojmoch z nového pápeža.
„Zdá sa, že spokojní sú aj františkovci, aj liberáli, aj konzervatívci a aj ľudia, ktorí sú už možno na okraji cirkvi. No táto všeobecná spokojnosť nebude asi stále,“ konštatuje Pavol Hudák.
Pavol Rábara dodáva, že prídu rozhodnutia, ktoré sa nebudú všetkým v cirkvi páčiť, a potom môžeme voči Levovi XIV. očakávať aj kritiku.
„Zatiaľ je tu príliš krátko na to, aby to bolo inak. Skôr ma zaujalo, ako sa jednotlivé názorové skupiny utešujú. Obliekol si tzv. mozzettu a vybral meno Lev XIV. a spokojní sú tradicionalisti. Františkovci sa zase utešujú, lebo v prvom príhovore spomenul synodu. Ďalší sú spokojní, lebo mal príhovor v španielčine,“ poukazuje Rábara.
Pavol Hudák si zasa všíma, že Lev XIV. dal štyrom tisíckam vatikánskych zamestnancov konklávny bonus 500 eur, ktorý jeho predchodca nevyplatil.
„Táto odmena je za nadčasy počas sede vacante a konkláve,“ približuje.
Podľa neho pápež, ktorý si zvolil meno po autorovi prvej sociálnej encykliky, urobil prvé gesto. „Zamestnanci Vatikánu nemajú vysoké platy a panuje tam už dlhodobejšie nespokojnosť, sú tam napäté vzťahy,“ hovorí Pavol Hudák.
Pavol Rábara dodáva, že ak bude chcieť byť pápež voči zamestnancom sociálne spravodlivý, bude to mať ťažké, lebo Vatikán má dlhy, a kladie si otázku, ako to môže riešiť. Vatikán totiž chce byť nezávislý a nechce byť zaviazaný donorom, ktorí zasponzorujú „polovicu“ Vatikánu.
Pavol Hudák dodáva, že sa objavujú aj názory, že Lev XIV. by mohol ako americký pápež viac motivovať Američanov, aby štedrejšie podporovali Vatikán.
„Vatikán je štedro podporovaný aj z Nemecka, s ktorým je napätá situácia pre nemeckú synodálnu cirkev,“ pripomína.
Hudák dodáva, že zle sa počúva o tom, že medzi vatikánskymi zamestnancami sú zlé vzťahy a zlé pracovné podmienky a očakával by, že zamestnanci budú hrdí na to, kde pracujú, a budú aj spravodlivo ohodnotení.
V rozhovore sa Pavol Hudák a Pavol Rábara rozprávali aj o pápežovom aute a čo môže symbolizovať. Biela fiatka pápeža Františka totiž zatiaľ ostala v garáži a Lev XIV. zvolil pri používaní auta SUV od nemeckého výrobcu. No jeho automobil nie je ani žiadne luxusné manažérske auto.
V debate sa redaktori tiež zaoberali otázkou, aké personálne zmeny môžeme v najbližšom období očakávať od nového pápeža, ako vnímať, že používa aj mozzettu, a tiež sa zamýšľali nad tým, či pontifex nechá vo vedení dikastéria a governatorátu ženy, ktoré vymenoval ešte František.
A na záver máme pre vás ešte pozvánku na diskusiu Postoja, ktorá bude v rámci Festivalu Lumen v Trnave. Redaktor Adam Takáč bude diskutovať s františkánom bratom Filipom na tému: Môžem byť v reholi šťastný?
Diskusia bude 7. 6. o 11.30 hod. v priestoroch Trnavskej univerzity. Tešíme sa na vás.
Vatikánsku sedmu si môžete vypočuť aj vo forme podcastu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.