Pew Research Center vydalo novú správu (slúžil som pri nej ako poradca), ktorá sa zameriava na život katolíkov v Spojených štátoch. Hlavné poučenie z tejto správy je, že takmer polovica dospelých Američanov má dôležitú väzbu na katolicizmus. Jeden z piatich Američanov (20 %) sa identifikuje ako katolík. Ďalších 9 percent Američanov uvádza, že sú katolíkmi kultúrne, ale nie nábožensky. Rovnaký počet (9 %) hovorí, že sú bývalí katolíci. A 9 percent má katolíckeho rodiča, manžela, manželku či partnera – alebo uvádza, že občas sa zúčastňuje na katolíckej omši.

V reálnych číslach to znamená, že katolíkov je čosi okolo 53 000 000 dospelých Američanov a ďalších 71 500 000 má väzbu na katolicizmus jedným zo spomínaných spôsobov. Pravda, „mať väzbu na katolicizmus“ nie je to isté ako byť katolíkom. A „byť katolíkom“ nie je to isté ako „praktizovať vieru“. No dôvod, prečo správa Pew Research Center zdôrazňuje väzbu na katolicizmus, je jednoducho ten, že katolicizmus má nadmerne veľký vplyv na zvyšok americkej spoločnosti.

Vidíme to mnohorakým spôsobom, od nadproporčného zastúpenia katolíkov v Kongrese až po nepopierateľné (i keď nie vždy lichotivé) miesto, ktoré Katolícka cirkev zaujíma v ľudovej predstavivosti. Katolicizmus má v Amerike väčší význam, než by naznačovalo percento katolíkov oproti celej spoločnosti.

Katolíci sú tu síce možno menšina, no katolícke obyvateľstvo v USA je dostatočne veľké nato, aby sme boli krajinou so štvrtou najväčšou katolíckou populáciou na svete. Viac katolíkov má už len Brazília, Mexiko a Filipíny. Americkí katolíci sú pomerne malá menšina, no i tak tvoria dostatočne veľkú kritickú masu, aby utvárali americkú spoločnosť väčšmi, než by sa dalo očakávať.

Jednoducho povedané, my, americkí katolíci, dokážeme viac, než by sa dalo očakávať.

Na toto sa oplatí pamätať, keď uvažujeme nad niektorými ďalšími zaujímavými údajmi zo štúdie Pew Research Center. Medzi otázkami, ktoré štúdia kládla, boli dve týkajúce sa tradičnej latinskej omše. Neprekvapuje, že počet amerických katolíkov zúčastňujúcich sa každý týždeň na tradičnej latinskej omši nie je veľký. Iba 2 percentá respondentov hovoria, že sa na tradičnej latinskej omši zúčastňujú aspoň raz do týždňa.

Takto to formulovalo Pew Research Center:

Veľmi málo katolíkov dnes hlási pravidelnú účasť na tradičnej latinskej omši. Celkovo iba 2 percentá katolíkov hovoria, že tak robia aspoň raz do týždňa, 1 percento raz alebo dvakrát do mesiaca a 2 percentá niekoľkokrát do roka. Ďalších 8 percent hovorí, že sa „v tomto čase“ zúčastňujú na tradičnej latinskej omši zriedka alebo nikdy, a 87 percent katolíkov v USA sa na nej za posledných päť rokov nezúčastnilo nikdy.

Tento výsledok ma prekvapil, nie preto, že je počet katolíkov zúčastňujúcich sa na tradičnej latinskej omši taký malý, ale preto, že bližší pohľad na čísla naznačuje, že tradičná latinská omša v skutočnosti zohráva medzi praktizujúcimi katolíkmi v Amerike nadmerne veľkú úlohu.

V pomere k všetkým americkým katolíkom je počet účastníkov na tradičnej latinskej omši zjavne malý. No 2 percentá dospelých katolíkov v Spojených štátoch je v skutočnosti veľa ľudí. Ak sa na tradičnej latinskej omši zúčastňujú každý týždeň 2 percentá z 53 000 000 katolíkov v Amerike, ako naznačujú údaje Pew Research Center, potom je počet katolíkov, ktorí sa každý týždeň zúčastňujú na tradičnej latinskej omši, vyše jedného milióna. Nie som však presvedčený, že je to tak. (A aby sme boli spravodliví, netvrdí to ani Pew Research Center.)

To však nie je všetko. Keďže iba 29 percent všetkých opýtaných katolíkov tvrdilo, že sa na omši zúčastňujú každý týždeň, zdalo by sa, že katolíci zúčastňujúci sa na tradičnej latinskej omši tvoria významnú časť veriacich, ktorí chodia každý týždeň na omšu. Skutočne je pravda, že 5 percent všetkých dospelých katolíkov v Amerike (vrátane tých, ktorí nechodia na omšu nikdy alebo len zriedka) sa zúčastňuje na tradičnej latinskej omši aspoň párkrát do roka? Ako máme chápať tieto čísla?

Nie je ľahké získať spoľahlivé údaje o účasti na tradičnej latinskej omši. Nikdy som nevidel odhad, ktorý by sa čo i len približoval k tomu, že by 2 percentá všetkých katolíkov každý týždeň chodili na tradičnú latinskú omšu. Väčšina odhadov, ktoré som videl, je menšia asi o jeden rád (čiže na tradičnej latinskej omši sa každý týždeň zúčastňuje okolo 100 000, nie 1 000 000 ľudí). Tým menej som videl čokoľvek, čo by naznačovalo, že sa 5 percent všetkých amerických katolíkov zúčastňuje na tradičnej latinskej omši aspoň párkrát do roka, dokonca aj po Traditionis custodes.

Výskumné údaje Pew Research Center, podobne ako všetky prieskumy, obsahujú štatistickú odchýlku, ktorá sa zakladá na rozličných faktoroch, ako je napríklad veľkosť vzorky. Ak prieskum ukazuje, že 20 percent dospelých Američanov sú katolíci, a štatistická odchýlka je +/− 3 percentá, niečo nám to hovorí. Ak nám však prieskum ukazuje, že sa každý týždeň zúčastňujú na tradičnej latinskej omši 2 percentá Američanov, ale štatistická odchýlka je +/− 7 percent, hovorí nám to… nuž, nie veľa.

Percento odpovedí, ktoré v prieskume Pew Research Center hlásia účasť na tradičnej latinskej omši, je také malé, že je podobné štatistickej odchýlke (alebo je v niektorých prípadoch aj menšie). To neznamená, že je chyba v údajoch. Znamená to len, že z týchto konkrétnych údajov nemôžeme extrapolovať presný počet účastníkov tradičnej latinskej omše v Spojených štátoch tak, aby sme sa priblížili k primeranej presnosti.

Neznamená to ani, že nerastie záujem o tradičnú latinskú omšu a všeobecnejšie jej vplyv na liturgiu. Znamená to iba, že ak je to pravda, tak nám to nepomôžu zistiť prieskumy, ako je tento najnovší od Pew Research Center.

Hodnota prieskumov, ako je tento od Pew Research Center, spočíva v tom, že dokážu ukázať rozsiahle trendy v čase. Sú určené presne na toto a v tomto ohľade dokážu byť veľmi hodnotným nástrojom. Nie sú však určené na to, aby zachytili maličké zmeny v katolíckej praxi. Sotva môžeme viniť nástroj za to, že nerobí to, na čo nie je určený.

Sociológia a duchovné rozlišovanie rozhodne zostávajú aj naďalej odlišnými činnosťami. A tak to má byť. My, čo sa snažíme rozlišovať, kam smeruje Cirkev v našej krajine – alebo hromadiť dôkazy na podporu toho, kam si myslíme, že smerovať má –, by sme mali venovať veľkú pozornosť rozsiahlym a trvalým trendom v praxi, demografii a presvedčeniach. No podobne ako Eliáš pri vchode do jaskyne by sme vždy mali počúvať aj šepot ducha.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na Americkej Katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.