Boj o moc v starobylom gréckopravoslávnom Monastieri svätej Kataríny na južnom Sinaji sa zdá ukončený.
Deväťdesiatročný igumen Damianos (Samardzis) zjavne súhlasil s rezignáciou.
V sobotu 6. septembra ho grécky vládny špeciál aj s deviatimi ďalšími mníchmi gréckej národnosti previezol z južného Sinaja do Atén.
Misiu viedla zástupkyňa gréckeho ministra zahraničných vecí Alexandra Papadopoulouová a grécky štátny tajomník pre náboženské záležitosti Giorgos Kalantzis.
Ako bolo komunikované médiám, išlo o „bezpečné prijatie“ arcibiskupa a gréckych občanov. Voľba nového sinajského igumena by sa mala začať v najbližších dňoch.
Rezignácii sinajského igumena predchádzali mesiace napätia a nakoniec aj násilné strety medzi mníchmi v púštnom monastieri, ktorý uchováva jednu z najcennejších zbierok starobylých rukopisov a ikon a je zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Igumen Damianos sa už dlhší čas nezdržiaval permanentne v monastieri. Spúšťačom napätia medzi ním a časťou mníšskeho bratstva bola kritika jeho štýlu vedenia a nesúhlas s jeho finančným hospodárením.
Podľa informácií nemeckej KNA poslednou kvapkou bolo spravovanie nemalého majetku sinajského monastiera v Grécku.
Napätie stupňoval aj spor o vlastnícke práva na južnom Sinaji medzi gréckym monastierom a egyptskou vládou, ktorý prebieha od roku 2012.
Dianie v Monastieri svätej Kataríny zamestnávalo aj vlády Grécka a Egypta a zaťažilo vzťahy medzi Jeruzalemským a Konštantínopolským gréckopravoslávnym patriarchátom.
Koncom júla skupina mníchov vyhlásila 90-ročného igumena Monastiera svätej Kataríny za zosadeného a oficiálnym listom o tom informovala jeruzalemského patriarchu Teofila III.
Je potrebné ozrejmiť, že sinajský igumen je zároveň sinajským arcibiskupom a najvyšším predstaviteľom autonómnej Sinajskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je súčasťou Jeruzalemského gréckopravoslávneho patriarchátu.
.jpg)
Monastier svätej Kataríny požíva autonómny status, ale v konečnom dôsledku podlieha jurisdikcii Jeruzalemského gréckopravoslávneho patriarchátu. A tak jeruzalemský patriarcha je najvyššou inštanciou v jeho interných sporoch.
Damianos reagoval na počin skupiny mníchov zverejnením vyhlásenia, v ktorom ich odsúdil ako odpadlíkov. Hovoril o nezákonnom konaní, ba dokonca o „puči“ mníchov, ktorí tým veľmi škodia monastieru.
Damianos zároveň oznámil potrestanie svojich spolubratov a vyzval Jeruzalemský patriarchát, aby v tejto záležitosti konal.
Prvé pokusy o sprostredkovanie zo strany Jeruzalemského patriarchátu sa konali 7. augusta v Aténach a 11. a 12. augusta v sinajskom monastieri.
Oficiálne sa následne uvádzalo, že podľa stanov by sa všetky sporné otázky mali preskúmať na nadchádzajúcom generálnom zhromaždení a rozhodnutia by sa mali prijať v duchu jednoty a v súlade s cirkevnými predpismi.
Na spomínanom generálnom zhromaždení sa však nemohli zúčastniť opoziční mnísi, ktorí márne čakali pred monastierom, a tak spor pokračoval.
Zatiaľ čo Jeruzalemský patriarchát považoval sinajského igumena za zosadeného, Konštantínopolský ekumenický patriarchát pod vedením Bartolomeja, čestnej hlavy pravoslávia, 29. augusta potvrdil Damiana ako legitímneho igumena.
Nakoniec jeruzalemský patriarcha Teofil III. pozval zosadeného igumena na mimoriadne zasadnutie cirkevného vedenia v Jeruzaleme v nedeľu 7. septembra. Damianos toto pozvanie už neprijal a azda natrvalo sa vrátil do Grécka.
Damianos, narodený 4. apríla 1935 v Aténach, od decembra 1973 stál na čele mníšskej komunity na Sinaji. Počas jeho pôsobenia bola monastierska knižnica sprístupnená vedeckému výskumu a uskutočnila sa digitalizácia jej neoceniteľných zbierok.
Pôvodne k nim patril aj Codex Sinaiticus zo 4. storočia, ktorý obsahuje najstaršiu zachovanú kompletnú verziu Nového zákona.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.