Postačí, keď bude pápež František len mlčať?

Ak historici raz spíšu dejiny Františkovho pontifikátu, zaiste v nich bude mať svoje miesto aj dnes 70-ročný americký kardinál Raymond Leo Burke. Tento excelentný cirkevný právnik vyniká medzi konzervatívnymi členmi biskupského kolégia, ktorí medzičasom verejne v médiách kritizujú otvorenejší morálno-teologický kurz rímskeho pápeža Františka, hlavy biskupského kolégia.  

Keď v apríli 2016 v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia v 351. poznámke pápež František pripustil v určitých prípadoch prijímanie eucharistie rozvedenými a znovuzosobášenými, pre Burkeho tým prekročil pomyselný Rubikon. Spolu s ďalšími tromi kardinálmi napísal v septembri 2016 pápežovi list, v ktorom sa v piatich pochybnostiach (latinsky: dubia) pýtal, či také niečo je zlučiteľné s katolíckou náukou viery.

Burkeho rola pri tomto liste bola osobitná: spomedzi signatárov jedine on nebol ešte penzionovaný. Medzičasom dvaja signatári listu (kardináli Carlo Caffarra a Joachim Meisner) zomreli a kardinál Walter Brandmüller má už 90 rokov. Navyše text svojou dikciou a krištáľovo jasnou právno-dogmatickou argumentáciou prezrádza, že môže pochádzať vlastne len z pera amerického kardinála.

Keď pápež neodpovedal, štyria kardináli sa rozhodli list publikovať. Za tento historicky ojedinelý krok zožali masívnu kritiku z Vatikánu i z radov biskupov. Jeden katolícky hierarcha z Grécka ich obvinil dokonca z herézy.  

Keďže jeho vlastným záväzkom je „nahlas brániť, čo Cirkev vždy učila a praktizovala“, kardinál Burke sa naďalej neúnavne zapájal do diskusie o katolíckej vierouke. V tomto roku spojil sily s lotyšským kardinálom a tromi biskupmi z Kazachstanu. Začiatkom júna spoločne publikovali „Deklaráciu právd vzťahujúcich sa na niektoré z najbežnejších omylov v živote Cirkvi v našej dobe“. Aby ich pápež začal brať vážne, tomu majú poslúžiť podpisy ich prívržencov pod deklaráciu.  

Aj biskupi z Kazachstanu majú skúsenosti s produkciou takéhoto druhu literatúry, lebo na konci decembra 2017 publikovali „Vyznanie nemenných právd o sviatostnom manželstve“. No argumentácia nového dokumentu sa nápadne zhoduje s vyjadreniami, ktoré Burke v ostatných rokoch ochotne poskytoval médiám.  

„Viem, že ľudia ma prezývajú pápežov nepriateľ. Ja som však nikdy nebol a ani nie som jeho nepriateľ,“ ohradil sa kardinál Burke ešte v auguste 2016. Aj nová deklarácia má byť len „účinným prostriedkom bratskej a synovskej pomoci Najvyššiemu Veľkňazovi v súčasnej mimoriadnej situácii všeobecného doktrinálneho zmätku a dezorientácie v živote Cirkvi“.  

Kriticky sa však treba pýtať, či kardinál Burke nezavádza touto deklaráciou paralelné magistérium v Cirkvi. Veď nikto iný ako pápež alebo kolégium biskupov v jednote s pápežom nemá právomoc definovať vieru. Kardinál Burke medzičasom požíva medzi mnohými konzervatívnymi veriacimi väčšiu autoritu ako pápež František. Zostane kardinál Burke až do konca svojho života len pri hlasnom bránení toho, čo Cirkev vždy učila a praktizovala? Alebo sa dožijeme ďalšej schizmy v západnej Cirkvi?

Slovenský preklad „Deklarácie právd vzťahujúcich sa na niektoré z najbežnejších omylov v živote Cirkvi v našej dobe“ zverejníme zakrátko.