Minikázeň Jána Dudu Život s eucharistickým Kristom je životom vážneho úsilia po dokonalej láske

Čím sýtime sami seba tu na zemi? Privádza nás to k pokoju pred Pánom a k túžbe po morálnej integrite? Je Kristus sýtosťou nášho života?

Vypočuť článok

Profesor kánonického práva na Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a farár v Dlhej nad Oravou.

Ďalšie autorove články:

Ako sa v tom vyznať Kedy je manželstvo u katolíkov nesviatostné a prečo z pohľadu cirkvi nestačí sobáš len na úrade (otázky a odpovede)

Minikázeň Modlime sa, aby ľudia mali viac odvahy

Minikázeň Ak chýba Božie požehnanie, márne je ľudské namáhanie

Duchovné zamyslenie nad evanjeliom katolíckych bohoslužieb (Jn 6, 1-15) je možné rozvíjať biblickými vyjadreniami o sýtosti.

(1) Ježiš nasýtil tisícové zástupy z piatich chlebov a dvoch rýb. Bola to fyzická sýtosť: zástupy prestali byť hladnými, lebo sa najedli. Jeme preto, aby sme žili, nie naopak. V konzumnej spoločnosti máme dojem, že sa žije preto, aby sme sa najedli.

(2) Príbeh o fyzickom nasýtení zástupov je prípravou na Ježišovo učenie o duchovnom pokrme, o Eucharistii. Eucharistia je sám Ježiš. Kto ho prijíma, býva duchovne nasýtený a duchovne spokojný. Aspoň by to tak malo byť. Druhý vatikánsky koncil nazval dekrét o rehoľnom živote Perfectae caritatis – život usilujúci sa o dokonalú lásku (perfectae caritatis). Život s eucharistickým Kristom je teda životom vážneho úsilia po živote v dokonalej láske.

(3) Sväté písmo často nazýva ľudský odchod z tejto zeme vyjadrením, že „odišiel sýty svojich dní“. Je to veľmi pekné vyjadrenie: človek sa už dostatočne „nasýtil“ pozemského času, pozemských bolesti i radosti a vie, že prichádza Pánova hodina a odchádza pokojne, lebo je „sýty svojich dní“.

Čím sýtime sami seba tu na zemi? Privádza nás to k pokoju pred Pánom a k túžbe po morálnej integrite? Je Kristus sýtosťou nášho života? Po čom vlastne túžime a za čím sa naháňame?