V moslimských krajinách, kde politika a náboženstvo žijú v objatí, nedodržiavanie náboženských predpisov môže byť trestané štátnou mocou. Prípad Asie Bibiovej, kresťanky z Pakistanu, je známy. V roku 2010 jej hrozil trest smrti za rúhanie, lebo jej pripísali výrok, že Ježiš zomrel na kríži a prorok Mohamed nič také neurobil. Pre Európu je to nemysliteľné, lebo sme dedičmi inej tradície.

Nasledovníci Krista vďaka svojej viere pochopili, že Rímska ríša si nárokuje práva, ktoré jej nepatria. Preto tu máme mučeníkov, čo odmietli pripisovať božské atribúty rímskemu cisárovi a museli zomrieť. Joseph Ratzinger to zhrnul vo svojom príspevku, že štát netreba zbožšťovať, pretože nie je zdrojom ani pravdy, ani morálky.

Na Slovensku pretrváva v ľuďoch pohľad na štát, ktorý sa podobá na vzťah synov k matke. Asi je to pozostatok socializmu, kde si štát privlastnil starostlivosť o hmotné potreby (jedlo, bývanie, plat) a k tomu prevzal kontrolu nad školstvom, náboženským životom a vďaka donášačom aj nad súkromím obyvateľov.

Zdá sa, že táto jeho „starostlivosť“ pretrváva. Stačí si všímať ľudí, ktorí čakajú na štát, že vyrieši ich problémy, respektíve im zabezpečí prácu. Stačí sa započúvať, čo hovoria veriaci o aktuálnych opatreniach. Kopírujú slová z tlačoviek pandemických komisií a nie inštrukcie biskupov alebo uvažovanie pápeža.

Na vyváženie je tu taliansky model, kde je štát chápaný ako nutné zlo. Zasahuje len tam, kde je to nutné (samozrejme, je za tým osobitná história vzniku štátu pred 150 rokmi). Preto je zväčša trpený a časté výmeny predsedov vlády sa neberú tragicky, skôr ako súčasť apeninského folklóru. Lebo sila, aj tá finančná, sa nachádza v jednotlivých krajoch (regiónoch).

Výmena úloh, ktorá neveští nič dobré, by mohla nastať, ak by sa hygienici povýšili za organizátorov liturgických slávení a kňazi by si obliekli plášte hygienikov, kontrolovali covid pasy a miesto Božieho slova by ohlasovali aktuálny covid automat.Zdieľať

Pri lockdowne mali štátni predstavitelia jednanie s Talianskou biskupskou konferenciou. A potom jednotliví biskupi svojim diecézam oznamovali, ako sa opatrenia dotknú kostolov a rôznych slávení. Tvrdé opatrenia so zákazom vychádzania trvali dva a pol mesiaca (od marca do polovice mája 2020). Po nich prišiel mäkší variant so šachovnicovým sedením, ktorý je platný doteraz.

Toto nemiešanie sa pomáha zachovať laický charakter štátu a nezávislosť cirkvi, čo je výdobytok evanjelia. Ak si pomôžeme názvom Almódovarovho filmu, rozorvané objatie (v origináli Los abrazos rotos, teda Zlomené alebo Prerušené objatie) cirkvi a štátu je výsadou.

Výmena úloh, ktorá neveští nič dobré, by mohla nastať, ak by sa hygienici povýšili za organizátorov liturgických slávení a kňazi by si obliekli plášte hygienikov, kontrolovali covid pasy a miesto Božieho slova by ohlasovali aktuálny covid automat.

Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium v čl. 38 (možno aj k tomu) píše, že „v ohlasovaní evanjelia je nevyhnutné zachovať správnu mieru. Tú možno odhadnúť podľa toho, ako často sa spomínajú určité témy, a podľa toho, na čo sa kladie dôraz v ohlasovaní. Ak napríklad farár počas liturgického roka desaťkrát hovorí o zdržanlivosti a iba dva alebo trikrát o láske alebo o spravodlivosti, vzniká nerovnováha, pretože práve tie čnosti, ktoré by mali byť najviac prítomné v ohlasovaní a katechéze, zostávajú v tieni. To isté sa deje, keď sa hovorí viac o zákone než o milosti, viac o cirkvi než o Ježišovi Kristovi, viac o pápežovi než o Božom slove“.

Preto treba poďakovať za nedávne uistenie z úst hovorcu KBS, že „budeme mať sväté omše pre všetkých, zaočkovaných alebo nezaočkovaných, to je jednoznačné. To vieme garantovať“.