Blbý a blbší Niekedy to nie je na škodu

Dvaja chlapci, bystrý a jednoduchší, sa dohodli, že si budú dávať hádanky. Ak ju neuhádne ten spomalený, dá kamarátovi jedno euro. Ak nenájde odpoveď ten, ktorému to páli, dostane druhý až sto eur.

Prvú otázku položil bystrý: „Aká rieka tečie cez Bratislavu?“ „Neviem,“ skonštatuje jednoduchší a podá mu jedno euro. Teraz dáva otázku on: „Je to na stene, robí to kukuk a tečie z toho krv. Čo je to?“ Ten druhý ani po dlhom premýšľaní nepoznal odpoveď. Podal kamarátovi sto eur a spýtal sa ho na správnu odpoveď. „Neviem,“ povedal spomalený a hneď vytiahol pre neho jedno euro.

Táto nevyvážená dvojica pracovala s hádankami, ktoré v sebe ukrývajú zneznámenie. Poznajú to ľudia, ktorí verejne vystupujú, aby zaujali svoje obecenstvo, scenáristi filmov a divadelných hier. Z času na čas je dobré, ak toto zneznámenie použijeme vo verejnom priestore i v prežívaní viery.

Dobrou príležitosťou bola návšteva pápeža na Slovensku. Neznámy muž zo vzdialenej krajiny, kde sú veľké sociálne rozdiely, kde sa rodí ešte veľa detí a kde téma emigrantov nie je len strašiakom pre voličov. Všetko premenné, ktoré v našej matematike veľmi nemajú miesto. Preto sa nečudujeme, že po európskych pápežoch 20. storočia prišiel niekto, kto je pre nás hádankou. A veľa citácií z jeho bohatej korešpondencie a verejných vystúpení sa nedočkáme.

Byť opatrný v lacných súdoch nad politikmi a verejne známymi osobami po prezretí večerných správ, pri hodnotení pandémie, keď si prečítame dva články na internete – môže byť postoj, ktorý nie je na škodu.Zdieľať

Všimnime si, odkiaľ prichádza najviac kritiky na jeho hlavu: z bohatých kontinentov a krajín. Od ľudí, ktorí presuny ľudí medzi kontinentmi študujú len ako časť histórie ľudstva. Od vymierajúcej Európy, kde Anglicko permanentne hlási nedostatok zberačov úrody a vodičov nákladných áut. Ktorú to (katolícku) televíziu spomenul pápež František pri stretnutí so slovenskými jezuitmi, že je k nemu veľmi kritická?

Pohľad Jána Krstiteľa na Ježiša nás ubezpečuje, že viera pracuje s týmto rozmerom tajomstva, čo môže vyvolať strach z neznámeho. Stačia novozákonné slová: „Medzi vami je niekto, ktorého nepoznáte.“

Alebo keď predchodca Ježiša trikrát odpovie, že on nie je ten, za koho ho pokladajú ľudia. Neviem a nie som. Dve slová, ktoré vypadli zo slovníka dnešnej spoločnosti. Preto sa s úsmevom konštatuje, že Pán Boh nadelil najspravodlivejšie rozum. Sťažuje sa niekto okolo nás, že ho má málo?

Neviem a nie som. Spolu s apoštolom Pavlom sa niekedy oplatí použiť tieto slová. On sám sa vie spochybniť. V jednom zo svojich listov sa vyjadrí, že to, čo doteraz poznal, vedel, naštudoval, prijal od starších, považuje za odpadky. Pritom biblisti hovoria, že správnejší preklad slova odpadky by mal byť ešte tvrdší...

Byť opatrný v lacných súdoch nad politikmi a verejne známymi osobami po prezretí večerných správ, pri hodnotení pandémie, keď si prečítame dva články na internete – môže byť postoj, ktorý nie je na škodu. Na rozdiel od žaby: keď pozerá zo studne, má všetko jasné – nebo nad ňou je predsa okrúhle.

Preto je dobré pozerať na skutočné i zdanlivé autority a klásť si otázku, či tieto dve slová – neviem a nie som – majú vo svojom slovníku. Mať poruke odpoveď na všetko znamená, že človek má syndróm „truhlíka“: všade som bol, všetko som videl. Pre takých ľudí je len jeden argument. Treba im povedať, že spolu vieme všetko.

„Ako to?“ ohradia sa. A vtedy s pokojom Angličana dodajme: „Vy viete skoro všetko okrem toho, že ste blbec. A toto zasa viem ja.“