Minikázeň Keď sa historická udalosť stane udalosťou viery

Raz sa pápežovi Piovi XI. stalo, že prechádzal rad radom prítomných, aby ich pozdravil, povedal pár povzbudových slov a potriasom pravicou. Ale zrazu sa stalo, že mu sa mu pravica zastavila, lebo osoba, ktorej ruku podával, ju neprijala. Bol to trapas, ktorý sa ponáhľal vyriešiť istý prelát, ktorý pápežovi povedal: „Je slepý!“ A pápež zvolal: „Všetci sme slepými!“

V tomto človeku, podobne ako v slepom Bartimejovi, rozpoznávame ľudstvo, ktoré potrebuje svetlo a spásu (nedeľné evanjelium - Mk 10, 46-52).

Slepý Bartimej nevidí Ježiša, iba ho počuje. A kričí na neho, lebo je presvedčený, že ak by ho uvidel na vlastné oči, znamenalo by to pre neho otvorenie nového rozmeru života, že by viac životu porozumel, že konečne sa môže oprieť aj o svoj zrak a už nie je väzňom svojich predstáv. A tak v tomto zmysle je v každom z nás viac alebo menej duchovnej slepoty.

Ba je to niečo ešte viac. Pre Bartimeja sa udalosť jeho fyzického uzdravenia, čiže jeho osobná a historická skúsenosť s Ježišom, stala aj udalosťou viery: uveril, že Ježiš je záchranca a Spasiteľ. 

Ak uznáme v Ježišovi svojho Záchrancu a Spasiteľa, aj my budeme vidieť v historických udalostiach svojho osobného života udalosti viery.

Veriaci človek vidí v udalostiach svojho života zmysel, vidí v nich udalosť viery.