Žiadať od niekoho, aby vrátil požičané, je podľa systému „dal a má dať“ správne. Božia spravodlivosť však funguje inak. A to je naše šťastie.
Ježiš mu odpovedal: „Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom (...) a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ (...) On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.“ (Mt 18, 21 – 35)
Teológ Eugen Drewermann napísal, že Ježiš „nepochybne vnútorne zakúsil, že nikto z ľudí by nemal pred Bohom ani najmenšiu šancu zostať nažive, keby bol Boh (...) spravodlivý a keby s nami zaobchádzal tak, ako si zaslúžime“. Preto nám denne sedemdesiatsedem ráz odpúšťa. To je Božia spravodlivosť.
Okrem toho nám daruje slobodu, v ktorej sa môžeme rozhodnúť, či niekoho odsúdime alebo sa budeme snažiť božsky odpúšťať. Vo finále podobenstva sluhu do väzenia uvrhol pán. V skutočnosti sa doň uvrhol sám. Neodpustenie totiž zakaľuje zrak, zhoršuje sluch, izoluje od ostatných a spôsobuje celkovú paralýzu.
Jediná cesta, ako zostať na slobode, je odpustenie. Aj keď je neraz sedemdesiatsedem ráz ťažšie ako čokoľvek iné. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.