Minizamyslenie Otvorená dlaň

Už samotný príbeh Ježiša a odsúdenej ženy to nemal ľahké. Nedostal sa do niektorých starých rukopisov, pretože bol príliš láskavý. Ale veď o to ide!

Ježiš sa vzpriamil a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (Jn 8, 1 – 11)

Biblista Francis J. Moloney je presvedčený, že „učitelia zákona a farizeji sa o túto značne rozrušenú a napoly vyzlečenú ženu, vedomú si hrozby blížiacej sa smrti, nezaujímajú“. Zaujíma ich iba Zákon. Vlastne ani ten nie, iba to, aby získali dôkaz na Ježišovo obžalovanie.

Ježiša, naopak, primárne nezaujíma Zákon. Zaujíma ho konkrétny človek. Aké sú sociálne pomery tejto ženy a dôvody, prečo sa musí venovať „najstaršiemu remeslu“?

Začne do piesku písať nový zákon, ktorý zhŕňa Eugen Drewermann: „Čo (ľudia) potrebujú, je skôr láskavosť a sprevádzanie, je to omnoho viac otvorená dlaň než zdvihnutý alebo namierený ukazovák, omnoho viac prijatie bez predsudkov a prejav záujmu a náklonnosti než dogmatizmus a konformizmus.“

Keby na mieste tejto ženy stáli, alebo si aspoň pripustili, že môžu stáť, tí, čo ju priviedli, ocenili by Ježišov prístup. A už nikdy by na hádzanie kameňmi nepomysleli. (Jozef Husovský)