Minizamyslenie Kriesenie živých

Sú ľudia, ktorí síce ešte žijú, ale svoj život už dávno zabalili. Hovorí sa, že nádej umiera posledná, ale zdá sa, že v ich živote to neplatí.

Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ (Jn 11, 19 – 27)

Presne takúto atmosféru vycítil z príbehu Lazárovho vzkriesenie Anselm Grün: „Kto leží pod kameňom absolútnej absencie vzťahov, je odrezaný od sveta, všetko sa míňa v totálnom rozklade, všetko odporne zapácha. Na jeho tvári leží šatka a on sám je už len maskou. Jeho skutočná podstata je mŕtva: je spútaný na rukách aj nohách, nie je teda skutočne slobodný. Vzkriesenie znamená toľko, že Ježišovo láskyplné slovo preniká k priateľovi cez náhrobný kameň a prebúdza ho k životu, uvoľňuje rubáš, do ktorého je spútaný, sníma z neho masku, za ktorou bol skrytý.“

Nedokážeme vzkriesiť k životu mŕtveho. Ale s pomocou toho, ktorý je vzkriesenie a život, sme poslaní kriesiť k životu tých, ktorí ešte nezomreli, len sfúkli tlejúci plamienok nádeje. Niekedy pomôže slovo, pohladenie či nové priateľstvo. (Jozef Husovský)