Pravé bankovky sú kryté zlatom, pravdivo mienené slová by mali byť kryté skutkami. Inak sa podobajú iba medovým rečiam podomových predajcov.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ keď nerobíte, čo hovorím?“ (Lk 6, 43 – 49)
Ježiš kedysi vyrozprával podobenstvo o dvoch synoch, ktorých otec poprosil, aby šli pracovať do jeho vinice. Prvý odpovedal: „Nechce sa mi.“ Ale potom to prehodnotil a šiel. Druhý ochotne odpovedal: „Idem, pane.“ Ale nešiel. (Mt 21, 28 – 31) Pre Ježiša nie sú až také dôležité slová ako to, kto reálne pracoval vo vinici.
Veľa kresťanov zvykne iných ľudí hodnotiť podľa ich slovníka alebo podľa toho, či sa správne (a či vôbec) modlia. Ježišov Boh načúva reči skutkov. Tí, ktorí ponúknu jedlo, strechu nad hlavou či peniaze, práve hovoria: „Tento človek je tiež Božím synom alebo dcérou, a teda mojím bratom a sestrou.“
A tak Bohu môžeme „Pane, pane“ povedať až vtedy, keď ľuďom hovoríme: „Brat, sestra“. Neraz bez slov. Skutkami. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.