Minizamyslenie Kristov nepokoj

Diakon, ktorý ešte dobre neovládal angličtinu, nadšene zvolal: „Kristov nepokoj nech je vždy s vami.“ A rozvíril pokojné vody liturgie. V istom zmysle povedal veľkú pravdu.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva.“ (Jn 14, 27 – 31a)

Predstavu naozajstného pokoja prináša Ježišovo podobenstvo o multimilionárovi, ktorý rozšíril svoje sklady, naplnil ich výdatnou úrodou a už si iba sadol do kresla s Aperolom v ruke (Lk 11, 16 – 21). Je to predstava v zmysle: „Už som tam a mám všetko“, ktorá paralyzuje.

Lenže ani Boh nestvoril svet a nesadol si v Trojici k partičke pokru. Je neustále dychtivý, prahne po tom, aby ľudia zažívali ešte viac lásky a Lásky. Stačí sa pozrieť na Ježiša. Dnes je v jednej dedine, ráno už v ďalšej (Jn 6, 22. 25). Niekedy pripomína „človeka hromadného výskytu“, ako nazval Marián Varga Jara Filipa pre jeho akčnosť.

Ježišovský pokoj nie je sladké lebedenie. Je to hlboký pokoj toho, kto vie, komu uveril a kto za ním stojí; kto verí, že všetko, čo robí, má zmysel. Človeka, ktorý prežíva naplnený život. Aj keď veci okolo neho sú všetko iné, len nie romantický pokojný záliv pri západe slnka.

„Kristov nepokoj nech je vždy s nami.“ (Jozef Husovský)