Minizamyslenie Uholný kameň

Viete, že Michelangelo vytvoril úžasnú sochu Dávida z kameňa, ktorý bol vyradený ako nevhodný?

„Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“ (Mk 12, 1 – 12)

Mnoho duchovnej aj neduchovnej literatúry v nás pestuje sklon vnímať v živote iba dobré a príjemné veci. A logicky vytláčať a odvracať zrak od zlých a nepríjemných. Sú však aj duchovní sprievodcovia, ktorí hovoria o inklúzii, teda zahrnutí.

„Kamene, ktoré sme zavrhli pri heroickom budovaní svojej veže v prvej polovici života, sa stanú zdrojom najväčšieho poučenia, ktoré potrebujeme pre ďalšiu časť svojej cesty,“ tvrdí Richard Rohr.

To, čomu nás učili sa vyhnúť, sa nutne stáva základom našej vnútornej premeny. Kamene našich chýb tu nie sú preto, aby sme si ich prostredníctvom každý deň vyčítali svoju nedokonalosť, prípadne sa pred nimi ukrývali, ale ako pevný základ odrazu vyššie. „Obráť svoju najväčšiu chybu a nájdeš svoj najväčší talent,“ hovoria vychovávatelia. (Jozef Husovský)