Minizamyslenie Vzkriesenie vzťahu

Autor tretieho evanjelia Lukáš je zdatný literát. Má rád uhladené formy, všíma si detaily a robí z nich trefné metafory. Nie je tomu inak ani pri mestskej bráne mestečka Naim.

Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. (Lk 7, 11 – 19)

Mestská brána, pri ktorej sa Ježiš stretol s pohrebným sprievodom, je obrazom odchodu do iného mesta a sveta. Na druhom brehu života. Veľký dav smútiacich nespomína Lukáš iba preto, aby zdôraznil veľkú divácku kulisu zázraku, ale preto, aby podčiarkol súcit, ktorý malo mnoho ľudí s plačúcou vdovou.

V Ježišových slovách „Neplač!“ vidí Anselm Grün viac ako iba útechu: „Kým sa matka s plačom vešia na svojho syna, nemôže dieťa žiť.“ Grün často vidí za týmito zázrakmi Ježišovo terapeutické majstrovstvo a riešenie situácií, pri ktorých zomrie vzťah pre nedostatočný priestor slobody.

Až keď matka prestane plakať a vráti sa k životu sama so sebou, dokáže dať svojmu synovi slobodu, ktorú pre svoj život potrebuje. A syn môže začať opäť žiť. Po prestrihnutí puta, ktoré oboch dusí, sa môžu vrátiť k spoločnému životu a začať znova. Aj takúto tvár môže mať vzkriesenie uprostred života. (Jozef Husovský)