Minizamyslenie Zapísaní v zozname

Učili nás, že naším cieľom a vrcholným bodom je nebo. A že sa k nemu treba dostať konaním dobrých skutkov. Iní dokonca hovorili a hovoria, že sa k nemu treba prebojovať a prejsť cestou slzavého údolia. A Ježiš nám nebadane hovorí tieto slová:

Ježiš im povedal: „Radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ (Lk 10, 17 – 24)

Už teraz? Hneď na začiatku? Bez toho, že by sme vôbec vyrazili? Áno! Veď nám vraveli, že máme z dobrých skutkov zliepať jedno veľké Dobro... V skutočnosti to Dobro v nás už je. Sme zapísaní v jeho zozname.

To, že už sme vrytí do Božích dlaní (Iz 49, 16), však neznamená, že si s bohatým hospodárom môžeme povedať: „Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky, odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ (Lk 12, 19) Práve naopak, teraz môžeme a máme bez strachu rozdávať to, čím sme naplnení. Nebo už nemusíme dosahovať, ale máme sa ním stať. Pre tých, ktorí ho v pekle svojho života tak potrebujú.

Nielen Petra Vlhová, ale aj mnoho ďalších športovcov dosvedčí, že jazda s istotou víťazstva vyzerá úplne inak ako jazda, keď ešte nič nie je isté a vrcholný bod treba krvopotne dobyť. Človek s víťazstvom vo vrecku môže bez obáv ukázať, čo v ňom naozaj je. A to doslova. Môže ukázať nebo. (Jozef Husovský)