Pôstne minizamyslenie Maximálny výnos

Málokedy sa stane, že by evanjelista sňal klobúk pred farizejmi a zákonníkmi. Vo finále podobenstva o vinohradníkoch to robí: „Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich.“ Aj keď iba na chvíľku...

Ježiš im povedal: „Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.“ (Mt 21, 33 – 43. 45 – 46)

Centrálnym, aj keď trochu nenápadným slovom tohto podobenstva je sloveso „vziať“. Hospodár pošle podriadených, dokonca svojho syna, aby prevzali úrodu. Ale odpoveď správcov vinice znie: „Zabime ho a vezmime si jeho dedičstvo,“ ako ju prekladajú Pavel Prihatný a Helena Panczová. Táto vrcholne sebecká a vraždychtivá reakcia nakoniec spôsobí to, že hospodár vezme vinicu správcom a dá ju tomu, kto bude prinášať ovocie. Logické. 

Čo hovorí toto podobenstvo o správcovi vinice, v ktorom identifikujeme samotného Boha? To, že ho až tak nezaujíma, ako sú správcovia vinice oblečení, či majú v poriadku certifikáty a či vyčerpali dotácie a nakúpili najmodernejšie stroje. To, o čo mu najviac ide, je výnos. Plody. Úroda. Keď hľadí touto optikou, je schopný prehliadnuť aj trápny postoj správcov vinice, ktorí sa správajú ako jej vlastníci. 

Ak aj my pochopíme, že toto podobenstvo „hovorí o nás“, možno prestaneme riešiť nepodstatné veci a zameriame sa na bohatú úrodu. A možno zistíme, že tú úrodu už namiesto nás prinášajú tí, na ktorých sme sa pozerali cez prsty. Hospodára totiž zaujíma maximálny výnos dobra. Pre ktorý urobí všetko. (Jozef Husovský)