Kostoly Slovenska V Prešove sa nachádza až 19 chrámov štyroch denominácií
Spolužitie prešovských kresťanov je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.
Vypočuť článok
Kostoly Slovenska / V Prešove sa nachádza až 19 chrámov štyroch denominácií
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania.
Nebolo to tak vždy: dejiny mesta, ktoré má v erbe tri červené ruže, pamätajú aj veľmi krvavé obdobia, keď sa do nich pod pláštikom náboženstva opakovane premietala mocenská politika.
Takto v 17. storočí zasiahla Prešov séria protihabsburských povstaní. Krutosť dosiahla vrchol, keď bolo na hlavnom námestí po verejnom mučení na výstrahu popravených 24 mešťanov a zemanov za podporu Imricha Thökölyho, vodcu jedného z povstaní. Udalosť z roku 1687, ktorá sa spája s menom talianskeho generála Antonia Caraffu v službách Habsburgovcov, vstúpila do histórie ako Prešovské jatky.
S nástupom nacizmu a vypuknutím druhej svetovej vojny boli obyvatelia mesta konfrontovaní s ďalšími dramatickými momentmi. Po pripojení južných častí Slovenska k Maďarsku sa v roku 1939 presídlil do Prešova košický biskup Jozef Čársky, vymenovaný za administrátora slovenských častí Košickej, Szatmárskej a Rožňavskej diecézy.
V nasledujúcich rokoch metropola Šariša prišla o tisíce Židov, a to napriek tomu, že ich súcitní spoluobčania vrátane kňazov všetkých konfesií sa snažili zachrániť ich pred deportovaním do koncentračných táborov. Medzi nimi vynikal prešovský gréckokatolícky eparchiálny biskup Pavel Peter Gojdič OSBM, ktorý v roku 2008 dostal titul Spravodlivý medzi národmi in memoriam.
Práve biskup Gojdič a jeho pomocný biskup Vasiľ Hopko boli prvými obeťami udalosti, ku ktorej došlo v apríli 1950, keď vo dvorane prešovského hotela Čierny orol zorganizovali Stalinom inštruovaní československí komunisti tzv. Prešovský sobor. Jeho cieľom bolo zlikvidovať Gréckokatolícku cirkev pod falošným heslom „návratu do otcovskej pravoslávnej viery“.
Obaja biskupi, v tom čase už internovaní, nastúpili cestu mnohoročných perzekúcií v komunistických žalároch. Kým Vasiľ Hopko vyšiel z väzenia so značne podlomeným zdravím, Pavel Peter Gojdič skonal vo väznici v Leopoldove. Oboch biskupov ako mučeníkov vyhlásil pápež Ján Pavol II. začiatkom tohto storočia za blahoslavených.
Metropola Šariša zažíva v ostatných desaťročiach periódu náboženskej tolerancie a rozvoja cirkví a ich stánkov. Je sídlom vrcholných predstaviteľov Gréckokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej cirkvi.
Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa. Foto: Zdenko Dzurjanin
Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818. Jej katedrála je od roku 2008 sídelným chrámom hlavy Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým je od 27. januára 2024 vladyka Jonáš (Jozef) Maxim MSU.
Nachádza sa tu Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity (PU) i Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Poloha sídla metropolie zohľadňuje dlhodobú skutočnosť, že väčšina gréckokatolíkov žije na východnom Slovensku.
Analogické tvrdenie platí o pravoslávnych s tým, že na čele Prešovskej pravoslávnej eparchie od roku 2014 stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej) Gont, súčasný metropolita českých krajín a Slovenska, teda najvyšší predstaviteľ autokefálnej Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. V meste sa nachádza aj Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU i pravoslávny kňazský seminár a jedna z troch katedrál Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
Do tretice mesto na sútoku riek Torysa a Sekčov je sídlom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v., ktorého biskupom je od roku 2020 Peter Mihoč. V budove niekdajšieho kolégia, ktorá najprv slúžila ako vyššia evanjelická škola, aktuálne sídli biskupský úrad.
Hierarcha prešovských rímskokatolíkov sídli v Košiciach, ale v Prešove sa nachádza jedna z dvoch rímskokatolíckych konkatedrál na Slovensku, ktorá je od augusta 2008 práve prešovským sídelným chrámom arcibiskupa Košickej arcidiecézy a metropolitu Východnej provincie Rímskokatolíckej cirkvi.
Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov Prešova
14. storočie (1): Konkatedrála svätého Mikuláša (Staré mesto);
15. storočie (2): Kostol Najsvätejšej Trojice (Solivar), gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa (Staré mesto);
17. storočie (3): Kostol Najsvätejšieho mena Ježiša a Márie (Nižná Šebastová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Solivar), evanjelický Kostol Svätej Trojice (Staré mesto);
18. storočie (4): Kostol svätého Jozefa (Staré mesto), Kostol svätého Františka Xaverského (Šalgovík), Kostol Svätého kríža (Kalvária), Kostol svätého Donáta (Cemjata);
19. storočie (1): Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa (Soľná Baňa);
20. storočie (5): pravoslávny katedrálny Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Staré mesto), Kostol svätých Petra a Pavla (Surdok), Kostol svätého Ignáca z Loyoly (Kalvária), Kostol Kráľovnej pokoja (Sídlisko III), Kostol Krista Kráľa (Sekčov);
21. storočie (3): gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža (Sekčov), gréckokatolícky Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča (Sídlisko III), Kostol Božieho milosrdenstva (Šidlovec).
Evanjelický Kostol Svätej Trojice. Foto: Zdenko Dzurjanin
Kostoly spravované rehoľnými rádmi
- Kostol svätého Ignáca z Loyoly – spravovaný jezuitmi (kostol, ktorý stojí pod Kalváriou v areáli Exercičného domu svätého Ignáca z Loyoly, nepatrí do žiadnej farnosti);
- Kostol svätého Jozefa – spravovaný františkánmi.
Dnešný gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa spravovali až do obdobia proticirkevných reforiem cisára Jozefa II. minoriti. Po tom, čo kostol i so susediacim kláštorom museli opustiť, podarilo sa budovy v roku 1792 vďaka súhlasu cisára Leopolda II. získať na sídlo Košického vikariátu Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie a kostol uspôsobiť pre potreby byzantského obradu.
Keď o štvrťstoročie neskôr na území dovtedajšieho Košického vikariátu vznikla Prešovská gréckokatolícka eparchia, z niekdajšieho kláštorného kostola sa stala katedrála a v bývalom kláštore sa usídlil eparchiálny úrad.
Zaujímavosti
Azda len o trochu menej dramatický osud ako dnešná gréckokatolícka katedrála mal evanjelický Kostol Svätej Trojice, ktorého základný kameň položili v roku 1642. Prešovským evanjelikom slúžil necelých 30 rokov, keď im bol odňatý a zverený jezuitom. V roku 1672 sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr sa zase vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do roku 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi.
Počas povstania Františka Rákócziho II. (1705 – 1711) kostol vrátili evanjelikom. V novembri 1710 však mesto kapitulovalo pred habsburským vojskom a už v nasledujúcom roku mali prešovskí evanjelici kostol opustiť a postaviť si nový. Kostol potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v roku 1773. Následne kostol i kolégium prešli do majetku mesta, od ktorého ich evanjelici v roku 1784 odkúpili za 6 000 zlatých.
V bočných kaplnkách gréckokatolíckej katedrály sú umiestnené sarkofágy s exhumovanými telami biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, ktorí sú od 11. novembra 2003 čestnými občanmi mesta Prešov in memoriam. Kaplnky zdobia pôvodné návrhy na napísanie ikon oboch biskupov od Edmunda Bachmanna.
Nie sú to jediné relikvie v objekte katedrály, v rokoch 1673 – 1787 minoritského kláštorného kostola: v jej podzemí sa nachádza doteraz uzavretá krypta s pozostatkami minoritských mučeníkov zo 17. storočia.
Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
V nedeľu 2. júla 1995 popoludní navštívil Prešov pápež Ján Pavol II. Pricestoval z neďalekých Košíc, kde predpoludním svätorečil Troch košických mučeníkov, ktorých v roku 1619 kruto utýrali na smrť hajdúsi sedmohradského kniežaťa Gábora Bethlena. Vítali ho státisíce ľudí, ktorých prekvapil, keď sa cestou z gréckokatolíckej katedrály, kde sa poklonil pri hrobe biskupa Pavla Petra Gojdiča, zastavil pri pamätníku protestantských martýrov, obetí Caraffovho krvavého súdu, a s vtedajším evanjelickým biskupom Jánom Midriakom sa pomodlil Otčenáš.
Pápež, známy svojou snahou o pokoj a jednotu medzi cirkvami, sa na nasledujúcom stretnutí na priestranstve pred Mestskou halou prihovoril aj pravoslávnym veriacim: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“
Rímskokatolícka Konkatedrála svätého Mikuláša. Foto: Zdenko Dzurjanin
Návštevu svätého pápeža v metropole Šariša pripomína jeho socha, ktorá symbolicky stojí medzi evanjelickým kostolom a rímskokatolíckou konkatedrálou, pamätné tabule pri pamätníku obetí Prešovských jatiek, v rímskokatolíckej konkatedrále a gréckokatolíckej katedrále, ale najmä Ulica Jána Pavla II. pri Mestskej hale.
Pri storočnici narodenia mesto Prešov udelilo pápežovi svätému Jánovi Pavlovi II. čestné občianstvo in memoriam „ako osobnosti, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá významným spôsobom obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a šírenie dobrého mena mesta Prešov a Slovenska a ako najvyššieho ocenenia jeho výnimočného vzťahu k mestu Prešov v rámci jeho vzťahov k Slovensku“.
Na sviatok Povýšenia Svätého kríža v roku 2021, teda len o niečo viac ako po štvrťstoročí, bol Prešov opäť dejiskom pápežskej návštevy. Tentoraz – na rozdiel od svojho predchodcu – pápež František pred Mestskou halou slávil byzantskú liturgiu, ktorá mu je blízka ešte z detstva a ktorú s ním koncelebroval jeho rehoľný spolubrat prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Po nej – rovnako ako jeho predchodca – pápež František zaimprovizoval s programom návštevy a zastavil sa u svojich rehoľných spolubratov a ich spolupracovníkov v Exercičnom dome svätého Ignáca, čo pripomína tabuľa v interiéri domu.
Náboženská sloboda po Nežnej revolúcii prispela k vzniku šiestich prešovských kostolov. Kým päť z nich – tri rímskokatolícke (Kostol svätého Ignáca z Loyoly, Kostol Kráľovnej pokoja a Kostol Krista Kráľa) a dva gréckokatolícke (Chrám povýšenia Svätého kríža a Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča) – už slúži svojmu účelu, Kostol Božieho milosrdenstva, ktorého základný kameň posvätil pápež František, je vo výstavbe.
Aj v Prešove sa prestavovali na kostoly sekulárne objekty: kultúrny stánok v podobe nedostavaného kina Opál na sídlisku Sekčov bol prestavaný na Chrám povýšenia Svätého kríža po tom, ako ho Gréckokatolícka cirkev kúpila od mesta v roku 1997.
V Soľnej Bani, miestnej časti Solivaru, nie je gréckokatolícky chrám, zato gréckokatolícke bohoslužby v nedele a vo sviatky slávia kňazi z farnosti Prešov-Sekčov v rímskokatolíckom Kostole narodenia svätého Jána Krstiteľa.
Solivarský rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa na kopci Hrádok mal už od konca 18. storočia narušenú statiku, a preto sa na bohoslužobné účely dlho nepoužíval. Po vykonaní potrebných sanačných prác v minulom desaťročí je veriacim od roku 2017 už opäť k dispozícii, čo využili aj pri šesťdňovej príprave na nedávnu odpustovú slávnosť.
Fotografie všetkých prešovských kostolov s údajmi nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.
Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
