List sestry Hermany Nie sviečky, ale modlitby pomáhajú dušiam dostať sa do neba

Drahá Emília,

je tu opäť čas, keď sa stretávame na slávnosti Všetkých svätých a o chvíľu pri hroboch svojich blízkych. Prečo je to tak? Prečo sú v Cirkvi také veľké kontrasty vedľa seba? Veď aj na Vianoce to tak je. Jeden deň slávime Narodenie Pána a na ďalší deň prvého mučeníka Štefana.

A máš pravdu. Je to o kontastoch. Len keď príde noc, uvedomíme si, aké je to za svetla. Keď je zima, túžime po teple. V horúčavách zase siahneme po niečom ľadovom – zmrzline či chladených nápojoch. Ale aj v duchovnom živote potrebujeme striedať obdobie radosti s obdobím smútku, čas nádeje s časom víťazstva. Aj sladký koláč chutí viac, keď do neho vsypeš soľ.

Tak aj počas týchto dní máme veľkú slávnosť. Naozaj veľmi veľkú. Najradšej by som bola, keby sa slávila v oktáve ako Vianoce a Veľká noc. Je to totiž sviatok všetkých, ktorí sú už v nebi. Sviatok nielen apoštolov, mučeníkov, rehoľníkov, svätých a blahoslavených.

Je to slávnosť pre všetkých, ktorí sú už v nebi – učiteľov, lekárov, farmárov, murárov, oteckov a mamičiek, detí i starcov, Európanov, ale aj Afričanov, Američanov, ľudí z nášho storočia, ale aj tisícročí pred nami. Oslavujeme ľudí, ktorí žili podľa svojho svedomia. A to je veľa, naozaj veľa. Žiť podľa pravdy.

My dve sme si už niekoľkokrát povedali, že zvyk je železná košeľa. Naučiť sa niečo a zakomponovať to do svojho života nie je jednoduché, ale keď si na to zvykneme, stáva sa to pre nás úplne obyčajným a v prepnutí sa do režimu „automatiky“ sa nám zdajú veci jednoduché a samozrejmé. 

Je to ako s ranným cvičením. Najprv pofrfleš, ale potom si na to tak zvykneš, že keď jedno ráno nepocvičíš, tak sa Ti celý deň zdá, že Ti niečo chýba. Tak je to aj s modlitbou, aj s dobrými skutkami, s pomocou iným, ale aj so vzdelávaním či čítaním. Urobiť si z toho rutinu.

A potom stretneš ľudí, ktorí Ti povedia, že dnes ešte neurobili nič dobré, a Ty neveriacky krútiš hlavou, lebo máš dojem, že práve táto žena od samého rána koná iba dobro. 

Stretneš mamu, ktorá starostlivosť o svoje choré dieťa berie tak automaticky, že nevníma únavu či vlastnú bolesť. Uvidíš otca rodiny, ktorý ráno čo ráno ide kúpiť čerstvé pečivo na raňajky pre svoju rodinu a ani sa nepozastaví nad tým, že by to mohlo byť inak.

A tak si v novembri pripomíname státisíce anonymných svätcov, ktorí prežili svoj život tak, že sa pri stretnutí s Ježišom prekvapene so široko otvorenými očami musia pýtať, kedy ho videli hladného, smädného, smutného či uboleného. Ale vzápätí si spomíname na všetkých, ktorí sa snažili, ale niečo im ešte chýba. 

To, čo im chýba, môžeme dopĺňať miesto nich my. A práve na to máme osem dní v roku, keď si máme intenzívne uvedomiť, že nie množstvo sviečok, ale množstvo našich modlitieb pomáha iným dostať sa do neba.

Drahá Emília, prajem Ti intenzívne dni modlitieb a stretnutí.

S láskou 

Tvoja krstná mama