Kostoly Slovenska V Trenčíne majú deväť kostolov, najmladší posvätili len v roku 2022

Trenčín, geografické centrum stredného Považia, patrí medzi najstaršie slovenské mestá. Sídlo Trenčianskeho kraja s takmer 54 000 obyvateľmi je ôsmym najväčším slovenským mestom. 

Čo sa týka konfesionálnej príslušnosti, najnovšie údaje ponúka Sčítanie osôb, domov a bytov v roku 2021. 

Rímskokatolícke farnosti Trenčína patria do Nitrianskej diecézy, gréckokatolícka farnosť do Bratislavskej eparchie, evanjelický cirkevný zbor je súčasťou Západného dištriktu ECAV na Slovensku.

Prvá zmienka o Trenčíne je zaznamenaná na mape gréckeho zemepisca Claudia Ptolemaia z 2. storočia. Na nej zaznačil osadu pod menom Leukaristos, čo je grécka forma latinského názvu Laugaricio, ako sa vtedy menoval dnešný Trenčín. 

Ešte významnejší doklad o Trenčíne (Laugariciu) je latinský nápis vytesaný do skaly Trenčianskeho hradu pochádzajúci z roku 179, ktorý hlása víťazstvo vojsk cisára Marca Aurelia nad germánskymi Kvádmi.

O niekoľko storočí sa Trenčín stal súčasťou Veľkomoravskej ríše. Po jej zániku v roku 907 narástol jeho význam ako sídla jednej z najväčších žúp vtedajšieho Uhorska. 

V tomto kontexte prvá nepriama písomná zmienka o Trenčíne pochádza z 11. storočia a nachádza sa v tzv. kanonizačnej legende (mimochodom, najstaršej uhorskej) o svätých Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi, pustovníkoch na Skalke pri Trenčíne, ktorú napísal niekedy medzi rokmi 1064 – 1070 pätikostolský biskup Maurus. 

Samotné mesto Trenčín sa výslovne spomína v Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113, najstarších zachovaných listinných origináloch z územia Slovenska, ktoré vznikli v benediktínskom opátstve na nitrianskom Zobore.

Evanjelický kostol. Foto: Zdenko Dzurjanin

Aj keď staršej generácii sa v súvislosti s Trenčínom vybaví prívlastok „mesto módy“, ten správny prívlastok je „mesto armády“. Bolo to tak po stáročia a nie je to inak ani dnes, a to pre jeho strategickú polohu. Azda najlepším dôkazom toho je mocný hrad vypínajúci sa nad mestom na Váhu od 11. storočia. Jeho súčasťou bola aj štvorapsidová predrománska rotunda pravdepodobne z 11. storočia, ktorej zvyšky objavili v roku 1972 pod jedným z palácov.

Prvú organizovanú vojenskú jednotku spájanú s Trenčínom môžeme vidieť v križiackom ráde johanitov (dnes známych pod menom maltézski rytieri), ktorí tu pôsobili približne medzi rokmi 1200 – 1301. Kláštor opustili, pretože podporovali za nástupcu na uhorský trón Karola Róberta z Anjou. To nebolo v súlade s politickou orientáciou Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier, ktorý zastával záujmy českých Přemyslovcov. 

Kláštor napriek útokom husitov potom slúžil františkánom takmer do polovice 16. storočia, keď sa mnísi odsťahovali.

Zničujúce pre mesto bolo aj obdobie konfesionálnych vojen najmä v prvej polovici 17. storočia. V krátkom nadväzujúcom období relatívneho pokoja prišli do Trenčína jezuiti, aby otvorili školu a postavili kláštor i nádherný kostol v talianskom štýle. 

Tri roky po zrušení jezuitského rádu odovzdala cisárovná Mária Terézia ich budovy reholi piaristov, ktorí ich s výnimkou obdobia komunizmu spravujú dodnes.

Pre ďalší vývoj Trenčína bude mimoriadnym impulzom víťazstvo v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2026. Po Košiciach pôjde len o druhé slovenské mesto hrdiace sa týmto titulom.

Projekt EHMK 2026 sa netýka iba kultúry, ale má aj významný ekonomický a spoločenský vplyv na rozvoj mesta a celého regiónu i jeho prepájanie s Európou. Príležitosť, ktorá sa objavuje raz za 13 rokov, predstavuje šancu na obnovu kultúrnych pamiatok vrátane viacerých sakrálnych stavieb, ktoré budú môcť návštevníci trenčianskeho regiónu i jeho starobylého sídla navštíviť a obdivovať.

Gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda. Foto: Zdenko Dzurjanin

Pôvodné datovanie kostolov Trenčína

• 13. storočie (1): Kostol svätých Kozmu a Damiána (Biskupice);
• 14. storočie (1): Kostol narodenia Panny Márie;
• 15. storočie (2): Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (Opatová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Orechové);
• 18. storočie (2): Evanjelický kostol, Kostol svätého Františka Xaverského;
• 20. storočie (3): Kostol svätého Jána Nepomuckého (Kubrá), Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Notre Dame), Kostol Svätej rodiny (sídlisko Juh);
• 21. storočie (2): gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, rímskokatolícky kostol bez patrocínia vo výstavbe (sídlisko Sihoť).

Kostoly spravované rehoľnými rádmi

Kostol svätého Františka Xaverského – v správe rehole piaristov.

Zaujímavosti

Kostol svätého Jána Nepomuckého v miestnej časti Kubrá je dielom známeho architekta Michala Milana Harminca.

Kostol svätého Jána Nepomuckého v Kubrej. Foto: Zdenko Dzurjanin

Najmladším kostolom v meste je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, ktorý 9. júla 2022 posvätil bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák za spoluúčasti arcibiskupa Cyrila Vasiľa, SJ.

S Trenčínom sa spája meno Jozefa Braneckého (1882 – 1962), piaristu, ktorý mu venoval 42 rokov svojho tvorivého života. Spisovateľ, organizátor kultúrneho života a dlhoročný predstavený slovenskej provincie piaristov bol prvým riaditeľom miestneho piaristického gymnázia po obnovení pôsobenia rehole v meste v rokoch 1938 – 1945. Mesto ho už v roku 1942 poctilo titulom Čestný občan mesta Trenčín.

História Kaplnky svätej Anny v Trenčíne, ktorá slúži priam ako ďalší kostol mesta, sa spája s pomerne krátkym (1938 – 1949), zato nesmierne plodným pôsobením dominikánov, ktorí okrem kazateľskej činnosti mali na starosti duchovnú správu vo väzení i v nemocnici. V pamäti starých Trenčanov ostal najmä neskorší dlhoročný väzeň komunistického režimu páter Akvinas Juraj Gabura (1915 – 2019).

Kostoly SlovenskaV Žiline majú 19 chrámov, pravoslávny je stále vo výstavbe

Pavol DemešZdenko Dzurjanin

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorému obyvatelia mesta hovoria Notre Dame (alebo kostol u sestričiek), vďačí za svoj ľudový názov školským sestrám de Notre Dame, ktoré prišli do Trenčína v roku 1921, kde v susedstve kostola pôsobili v materskej i meštianskej škole. Do mesta sa vrátili po Nežnej revolúcii.

Necelých 10 km od Trenčína sa v obci Skalka nad Váhom nachádza Kostol svätého Andreja-Svorada a Beňadika, ktorý je postavený na mieste, odkiaľ zbojníci zhodili zo skaly do Váhu svätého Beňadika. Ide o Diecéznu svätyňu Nitrianskej diecézy, kde sa v období 17. – 21. júla koná hlavná diecézna púť. Text pútnickej piesne Kresťan, rád na Skalku putuj napísal rímskokatolícky kňaz Pavol Uhrin a zhudobnil Mikuláš Schneider-Trnavský. Ako správca tu v rokoch 2016 – 2021 pôsobil súčasný pomocný biskup Nitrianskej diecézy Peter Beňo.

Trenčianska legenda ultramaratónec Stanislav Ďuriga (63) behá maratóny okolo kostolov či krížových ciest v okolí Trenčína.

Fotografie všetkých trenčianskych kostolov s údajmi nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.