Kresťanstvo sa na naše územie dostalo začiatkom 9. storočia zásluhou franských kňazov latinského obradu. Prvý kostol na našom území, ktorý niekedy v rokoch 828 – 829 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám, dalo postaviť nitrianske knieža Pribina v Nitre. Tento kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov.

Vo vtedajšej zložitej politickej situácii, keď o vplyv v Európe zápasil Pápežský štát, Byzantská ríša i Franská ríša, na pozvanie kniežaťa Rastislava v roku 863 na územie Veľkej Moravy priniesli solúnski bratia Konštantín a Metod byzantský obrad. Rešpektovali pritom latinskú (západnú) tradíciu, čoho dôkazom sú preložené bohoslužobné knihy byzantského, ako aj latinského obradu do staroslovienčiny.

V priebehu nasledujúcich dvesto rokov však latinský obrad získal úplnú prevahu, i keď katolíci byzantského obradu sa na Slovensku nachádzajú dodnes, a to predovšetkým na jeho východe.

Za panovania kniežaťa Svätopluka, keď sa Nitra nachádzala na vrchole svojej slávy, bulou Industriae tuae pápeža Jána VIII. z roku 880 bol za biskupa sanctae ecclesiae nitrensis (svätej cirkvi nitrianskej) ustanovený Viching, ktorý podliehal arcibiskupovi metropolitovi Metodovi, ustanovenému v roku 870 za panónskeho a veľkomoravského arcibiskupa a pápežského legáta.

Vtedajšia Nitra sa tak vďaka pápežskej bule stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a vo východnej Európe, čiže aj prvou diecézou medzi slovanskými národmi. Bazilika svätého Emeráma, nitrianska katedrála, je najstarším diecéznym chrámom na Slovensku.

Kostoly SlovenskaV starobylej Nitre je 24 kostolov a chrámov, najviac po Bratislave a Košiciach

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Po zániku Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia a po vzniku uhorského štátu sa sídlo diecézy presunulo z Nitry do Ostrihomu. K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane, kým zvyšok východného Slovenska patril k biskupstvu v Jágri.

Na prelome 11. a 12. storočia prešiel do cirkevného života systém archidiakonátov, ktoré sa územne takmer prekrývali so župami a boli vedené archidiakonmi približne s právomocou dnešných biskupských generálnych vikárov. Okrem archidiakonátov sa v Prešporku a Spišskej Kapitule vytvorili aj kolegiátne kapituly, prepošt na ich čele bol neraz biskupom.

Takáto cirkevná jurisdikcia na slovenskom území trvala takmer bez zmeny až do druhej polovice 18. storočia, aj keď s návrhmi na rozdelenie rozsiahlej a ťažko spravovateľnej Ostrihomskej arcidiecézy prišiel už jezuitský arcibiskup kardinál Peter Pázmány. Tento zápalistý bojovník proti lutherovskej reformácii, ktorý počas okupácie Uhorska Osmanmi sídlil v Prešporku, pokladal práve neúnosnú veľkosť arcidiecézy za jeden z faktorov, ktoré viedli k úspechu reformácie.

Až 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska – Banskobystrické, Spišské a Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Košice sa stali biskupstvom až takmer o tri desaťročia bulou pápeža Pia VII. z 9. augusta 1804 po rozdelení Jágerskej diecézy a jej povýšení na arcidiecézu. Medzi rokmi 1597 a 1688 však už boli sídlom biskupa, a to počas osmanskej okupácie Jágra.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach. Foto: Pavol Demeš

Ďalšie zmeny v usporiadaní slovenských diecéz si vyžiadalo prekreslenie mapy Európy po prvej svetovej vojne. V nadväznosti na vznik Česko-Slovenska prevzala Svätá stolica celé územie Ostrihomskej arcidiecézy nachádzajúce sa v novom štáte do vlastnej správy a 29. mája 1922 napriek veľkému odporu najvyšších maďarských cirkevných kruhov zriadila Trnavskú apoštolskú administratúru.

Do usporiadania diecéz Slovenska prehovorila aj druhá svetová vojna, ako aj udalosti, ktoré jej predchádzali (Viedenská arbitráž) a po nej nasledovali. Rozdelenie sveta na dva proti sebe stojace ideologické bloky výrazne zasiahlo Katolícku cirkev v Československu, pokladanú novou komunistickou mocou za smrteľného nepriateľa.

Od roku 1948 bola Katolícka cirkev na Slovensku neustále prenasledovaná a systematicky ničená. Boli zrušené kňazské semináre, na minimum zredukované vydavateľstvá a časopisy, biskupi internovaní vo väzniciach, zlikvidované kláštory, pred súdy vláčení laici, rehoľníci i kňazi, všade panovala neistota a strach. Bolo to však obdobie vnútorného posilnenia cirkvi, obdobie posilnenia viery v Boha a vernosti pápežovi.

K slovenským svätcom z roku 1083 benediktínom Andrejovi-Svoradovi a Beňadikovi pribudli vďaka statočne prežitému utrpeniu v komunistických väzeniach a pracovných táboroch ďalšie kanonizované i nekanonizované postavy. Medzi nimi vynikajú krížová sestra Zdenka Cecília Schelingová, saleziánsky kňaz Titus Zeman, lazarista Ján Havlík, vedúce postavy slovenskej podzemnej cirkvi jezuita Ján Chryzostom Korec, neskorší nitriansky biskup a kardinál, matematik Vladimír Jukl, neskorší kňaz, a lekár Silvester Krčméry, ako aj lekár Anton Neuwirth, prvý slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici po roku 1993.

Paradoxne vo vnútropoliticky vypätom roku 1977, keď komunistický režim bojoval s občianskou iniciatívou Charta 77, pápež Pavol VI. 30. decembra konštitúciou Qui divino povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla s obvyklými privilégiami. Ako sufragánne diecézy jej podriadil Banskobystrickú, Košickú, Nitriansku, Rožňavskú a Spišskú diecézu.

Druhou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti z toho istého dňa upravil pápež hranice slovenských diecéz. Zásluhu na tom mal aj vtedajší československý prezident a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Gustáv Husák, v 50. rokoch 20. storočia spoluväzeň viacerých katolíckych martýrov.

Kostol svätej Alžbety (Modrý kostol) v Bratislave. Foto: Pavol Demeš

Situácia po Nežnej revolúcii, keď padol komunistický režim, v mnohom umožnila upraviť vzťah cirkvi a štátu. Medzi prvé pozitívne javy patrilo vymenovanie biskupov na desaťročia uprázdnené diecézne stolce, obnovenie činnosti rehoľných spoločenstiev i výstavby kostolov.

Po tom, čo 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, pápež Ján Pavol II. 31. marca 1995 schválil zmenu názvu Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-trnavská arcidiecéza a Dómu svätého Martina v Bratislave udelil titul konkatedrály. Okrem toho zriadil novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach, ktoré boli povýšené na arcidiecézu, ku ktorej pričlenil Rožňavskú a Spišskú diecézu ako sufragánne diecézy.

Vzhľadom na vznik nového štátu Apoštolská stolica zriadila v roku 1993 Konferenciu biskupov Slovenska (KBS), predstavujúcu zhromaždenie biskupov Slovenskej republiky, ktorí spoločne plnia niektoré pastoračné úlohy pre veriacich svojho územia. KBS sídli v Bratislave a na jej čele stojí volený predseda, ktorým je aktuálne košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

V roku 2000 bola podpísaná Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ktorá upravuje vzájomné vzťahy a na medzinárodnej úrovni potvrdzuje vytvorenie základných podmienok pre slobodné pôsobenie Katolíckej cirkvi na Slovensku.

V roku 2003 vznikol Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky (Ordinariát OS a OZ SR), ktorý sa stará sa aj o gréckokatolíkov. Má postavenie diecézy a jeho ordinárom je biskup František Rábek.

Pápež Benedikt XVI. konštitúciou Slovachiae sacrorum Antistites zo 14. februára 2008 napokon rozhodol o ďalšej reorganizácii diecéz latinského obradu na území Slovenska. V rámci tejto reorganizácie bola o. i. zriadená nová Bratislavská arcidiecéza, ktorej farnosti boli dovtedy súčasťou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, i nová Žilinská diecéza a upravené hranice doterajších diecéz. Zároveň metropolitné sídlo presunul z Trnavy do Bratislavy, no Trnave ponechal titul arcidiecézy.

Rímskokatolícka Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči. Foto: Zdenko Dzurjanin

Rímskokatolícka diecéza sa delí na dekanáty a tie potom na farnosti. Farnosti sú zastúpené farárom alebo správcom farnosti. Farnosť môže pozostávať z viacerých častí (obcí), čiže filiálok, tie však nemajú samostatnú právnu subjektivitu.

Na náboženskom živote sa podieľajú tiež rehoľné rády a kongregácie, ktoré nepodliehajú priamo biskupom. Sú riadené predstavenými, ktorí sa v niektorých prípadoch nachádzajú mimo nášho územia, pretože poslanie ich rádov má celocirkevný dosah.

Prví prišli do našich krajov benediktíni a pravdepodobne už v 9. storočí založili kláštor na nitrianskom Zobore. Po nich nasledovali v 12. storočí premonštráti, cisterciáti a templári. Ďalšie storočie je poznamenané príchodom karmelitánov, kartuziánov, františkánov i dominikánov. Nimi založené kláštory sa stali strediskami nielen náboženského, ale aj hospodárskeho i kultúrneho života, keď neraz pri nich vznikali školy.

Ženské rehoľné spoločenstvá, medzi ktoré patria napríklad klarisky, prítomné v Trnave a Prešporku už v 13. storočí, sa nezriedka venovali kontemplatívnemu životu v uzavretosti pred svetom, ale boli prínosom aj v oblasti výchovnej, vzdelávacej, sociálnej a zdravotnej.

Súčasťou kláštorov bývali – a stále sú – kostoly. Nemálo kláštorných kostolov stojí v našich mestách a dedinách dodnes a kňazi rehoľníci v nich slúžia aj verejnosti.

Počet rímskokatolíckych kostolov v jednotlivých samosprávnych krajoch

Prešovský: 516
Banskobystrický: 392
Košický: 381
Nitriansky: 381
Žilinský: 304
Trnavský: 277
Trenčiansky: 264
Bratislavský: 131

Počet rímskokatolíckych kostolov podľa cirkevného územnosprávneho členenia

Košická arcidiecéza: 628
Nitrianska diecéza: 396
Banskobystrická diecéza: 359
Spišská diecéza: 347
Trnavská arcidiecéza: 270
Bratislavská arcidiecéza: 224
Rožňavská diecéza: 222
Žilinská diecéza: 199
Ordinariát OS a OZ SR: 1

Počet rímskokatolíckych kostolov podľa obdobia výstavby

9. storočie: 4
10. storočie: 0
11. storočie: 3
12. storočie: 31
13. storočie: 264
14. storočie: 221
15. storočie: 95
16. storočie: 53
17. storočie: 136
18. storočie: 540
19. storočie: 450
20. storočie: 679
21. storočie: 170

Kostol svätého Gorazda vo Vrbovom. Foto: Pavol Demeš

Počet novopostavených rímskokatolíckych kostolov požehnaných alebo konsekrovaných od začiatku 20. storočia

1. január 1901 – 31. december 1918: 85
1. január 1919 – 23. február 1948: 182
24. február 1948 – 17. november 1989: 144
18. november 1989 – 31. december 1989: 2
1. január 1990 – 31. december 2000: 229
1. január 2001 – dodnes: 146

Najčastejšie patrocíniá rímskokatolíckych kostolov

Nanebovzatia Panny Márie: 144
Svätého Michala archanjela: 135
Narodenia Panny Márie: 121
Svätého Martina, biskupa: 100
Povýšenia Svätého kríža: 96
Sedembolestnej Panny Márie: 92
Najsvätejšej Trojice: 87
Všetkých svätých: 80
Svätého Štefana Kráľa: 75
Ružencovej Panny Márie: 72

Kostoly SlovenskaMáme až 269 patrocínií či pomenovaní chrámov, dominuje Michal Archanjel

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Najväčšie rímskokatolícke kostoly podľa zastavanej plochy

Katedrála svätého Martina v Bratislave: 2 103 m²
Bazilika minor svätého Jakuba v Levoči: 2 024 m²
Bazilika minor svätého Ondreja v Komárne: 1 930 m²
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach: 1 796 m²
Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach: 1 771 m²
Bazilika minor svätého Egídia v Bardejove: 1 294 m²
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Martine: 1 288 m²
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách: 1 278 m²
Kostol Svätej rodiny v Bratislave: 1 195 m²
Kostol nanebovzatia Panny Márie v Bratislave-Novom Meste: 1 153 m²

Kostoly SlovenskaMýty a fakty o našich najväčších chrámoch

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Rímskokatolícke katedrály, konkatedrály a baziliky

Katedrála svätého Martina v Bratislave – sídelný chrám arcibiskupa Bratislavskej arcidiecézy a metropolitu Západnej provincie
Bazilika minor narodenia Panny Márie v Marianke
Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach
Katedrála svätého Šebastiána v Bratislave – sídelný chrám ordinára Ordinariátu OS a OZ SR
Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave – sídelný chrám arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy
Bazilika minor svätého Mikuláša v Trnave
Bazilika minor svätého Ondreja v Komárne
Katedrálna Bazilika minor svätého Emeráma v Nitre – sídelný chrám biskupa Nitrianskej diecézy
Bazilika minor svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku
Katedrála svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici – sídelný chrám biskupa Banskobystrickej diecézy
Bazilika minor návštevy Panny Márie na Starých Horách
Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline – sídelný chrám biskupa Žilinskej diecézy
Bazilika minor narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule – sídelný chrám biskupa Spišskej diecézy
Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie v Poprade – sídelný chrám biskupa Spišskej diecézy
Bazilika minor svätého Jakuba v Levoči
Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči
Bazilika minor Svätého kríža v Kežmarku
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach – sídelný chrám arcibiskupa Košickej arcidiecézy a metropolitu Východnej provincie
Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove – sídelný chrám arcibiskupa Košickej arcidiecézy a metropolitu Východnej provincie
Bazilika minor svätého Egídia v Bardejove
Bazilika minor narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Katedrála nanebovzatia Panny Márie v Rožňave – sídelný chrám biskupa Rožňavskej diecézy

Rímskokatolícky kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove. Foto: Zdenko Dzurjanin

Zaujímavosti

V Zozname svetového dedičstva UNESCO sú osobitne zapísané dva rímskokatolícke kostoly:

Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove;
Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne.

V Zozname svetového dedičstva UNESCO sú však zapísané aj ďalšie kostoly, a to v rámci väčších celkov, ako je:

historické centrum Bardejova (nachádza sa v ňom Kostol svätého Egídia);
historické centrum Banskej Štiavnice (Kostol nanebovzatia Panny Márie a ďalšie kostoly);
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia (Kostol Ducha Svätého v Žehre, Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule, Bazilika minor svätého Jakuba v Levoči s oltárom Majstra Pavla a dielo Majstra Pavla na Spiši, Bazilika minor navštívenia Panny Márie);
drevená dedinka – obývaný skanzen Vlkolínec (Kostol navštívenia Panny Márie).

Značku European Heritage Label nesú tri rímskokatolícke kostoly:

Kostol svätej Margity Antiochijskej v Šiveticiach;
Kostol Najsvätejšej Trojice v Rákoši;
Kostol zvestovania Panne Márii v Chyžnom.

Najznámejšie rímskokatolícke pútnické kostoly:

Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči;
Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach;
Bazilika minor návštevy Panny Márie na Starých Horách.

Rímskokatolícke kostoly s najvyššími vežami:

Kostol nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi: 87 m
Katedrála svätého Martina v Bratislave: 85 m
Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach: 85 m

Kostoly SlovenskaVeže zakončujú okrem krížov aj kohúty, medveď, hviezdy či polmesiace

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Najvyššie položený kostol na Slovensku sa nachádza vo Vysokých Tatrách: Kostol svätých Petra a Pavla v Novom Smokovci je v nadmorskej výške 1325 m n. m.

Najmenší kostol na Slovensku je Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch.

Za najstaršie kostoly na našom území sú pokladané Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch a Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom.

Najnovšia novostavba kostola na sídlisku Prednádražie v Trnave slúži od vianočnej polnočnej svätej omše; Kostol Božieho milosrdenstva bude konsekrovaný v tomto roku.

Kostoly SlovenskaRekordy a zaujímavosti

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Do niekoľkých rímskokatolíckych kostolov Slovenska vkročili aj rímski biskupi. Pápež Ján Pavol II., dnes už svätý, počas svojich pobytov v našej vlasti v rokoch 1995 a 2003 navštívil v Bratislave (v tom čase ešte) Konkatedrálu svätého Martina i uršulínsky Kostol Loretánskej Panny Márie, trnavskú Katedrálu svätého Jána Krstiteľa, nitriansku katedrálnu Baziliku minor svätého Emeráma, spišskú Katedrálu svätého Martina, ako aj Baziliku minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach.

Pápež František v roku 2021 zavítal do bratislavskej Katedrály svätého Martina.

Rímskokatolícke kostoly, v ktorých sú pochované významné cirkevné historické osobnosti:

Katedrála svätého Martina v Bratislave: jezuitský ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmány, kanonik Jozef Ignác Bajza a biskup Michal Buzalka.
Jezuitský Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave: ostrihomský arcibiskup kardinál Leopold Karl von Kollonitsch.
Katedrálna Bazilika minor svätého Emeráma v Nitre: jezuitský kardinál Ján Chryzostom Korec, ostatky Jozefa Tisa, prezidenta Slovenskej republiky 1939 – 1945, sú uložené v uzavretej hrobke kanonikov.
Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave: jezuitskí biskupi Pavol Hnilica, Peter Dubovský a Dominik Kaľata.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule: biskup Ján Vojtaššák.
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach: kardinál Jozef Tomko a arcibiskup Alojz Tkáč.

Fotografie všetkých rímskokatolíckych kostolov Slovenska s údajmi nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.