Trnavský kraj, ktorý sa nachádza na západe Slovenska, ako jediný susedí s tromi štátmi – Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa).

Podľa údajov k 31. decembru 2023 má rozlohu 4 146,3 km² (8,5 % z rozlohy Slovenska) a počtom 566 114 obyvateľov je najmenším zo všetkých ôsmich krajov našej vlasti (10,4 %). Patrí však medzi jeho najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

Na území Trnavského kraja sa v zmysle zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok – Trnavský samosprávny kraj (TTSK).

Kraj sa člení na sedem okresov s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov) Trnava (63 803), ktorá je zároveň krajským mestom, Piešťany (27 681), Dunajská Streda (23 044), Hlohovec (20 566), Senica (19 875), Skalica (15 573) a Galanta (15 052).

V kraji dominujú obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania (61,37 % – 347 359), zhruba 25 % tvoria ľudia bez náboženského vyznania. Nachádza sa tu 328 kostolov a chrámov. Dnes patria väčšinou (vyše 84 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi 16. až 18. storočím bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (luteráni) najmä v západnej časti a Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvíni) najmä v južnej časti.

Krajské mesto Trnava zohralo v dejinách kresťanstva na Slovensku i v Uhorsku veľmi významnú úlohu najmä počas okupácie Uhorska Osmanskou ríšou.

Kostoly SlovenskaV slovenskom Ríme je 13 kostolov, budovali ich najmä rehole

Pavol Demeš Zdenko Dzurjanin

Z celkového počtu 251 obcí kraja sa v súčasnosti kostol ani chrám nenachádza len v sedemnástich. Ide o tieto obce:

okres Dunajská Streda: Bellova Ves, Bodíky, Dobrohošť, Dunajský Klátov, Hviezdoslavov, Kráľovičove Kračany, Kvetoslavov, Oľdza, Trstená na Ostrove, Vieska;
okres Galanta: Dolný Chotár, Janíky;
okres Hlohovec: Dolné Zelenice;
okres Piešťany: Ducové, Prašník;
okres Senica: Bílkove Humence, Podbranč.

Rovnako ako je Trnava sídlom predsedu TTSK, je aj sídlom trnavského rímskokatolíckeho arcibiskupa, ktorým je aktuálne Ján Orosch. Arcidiecéza, ktorú spravuje, je po organizačných zmenách v územnom usporiadaní slovenskej Katolíckej cirkvi v roku 2008 s rozlohou 4 833 km² treťou najmenšou na Slovensku.

Počet kostolov podľa denominácie

Rímskokatolícke kostoly: 277
Evanjelické kostoly: 29
Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 19
Pravoslávne chrámy: 3

Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach. Foto: Pavol Demeš

Pôvodné datovanie kostolov

9. storočie: 1
11. storočie: 1
12. storočie: 6
13. storočie: 24
14: storočie: 30
15. storočie: 7
16. storočie: 4
17. storočie: 27
18. storočie: 97
19. storočie: 59
20. storočie: 62
21. storočie: 10

Kostoly, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku

V kraji stojí niekoľko desiatok kostolov klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho iba kostoly v krajskom meste. Z celkového počtu 13 kostolov ich do tejto kategórie patrí 10:

rímskokatolícky Kostol svätej Heleny (1238),
rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (1238),
rímskokatolícky Kostol svätého Jakuba Staršieho (1363),
rímskokatolícka Bazilika minor svätého Mikuláša (1380 – 1421),
rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa Pestúna (1616),
rímskokatolícka Katedrála svätého Jána Krstiteľa (1637),
rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice v Modranke (1657),
rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice (1727),
rímskokatolícky Kostol svätej Anny (1776),
evanjelický kostol (1924).

Bazilika minor svätého Mikuláša v Trnave. Foto: Pavol Demeš

Zaujímavosti

V Trnavskom kraji stoja dve významné baziliky minor: Bazilika minor svätého Mikuláša v Trnave a Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach. Mariánska svätyňa však podľa cirkevného územnosprávneho členenia patrí do Bratislavskej arcidiecézy.

Bazilika minor Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach je spolu s Bazilikou minor navštívenia Panny Márie v Levoči najvýznamnejším pútnickým miestom na Slovensku.

Najstarším kostolom v kraji – a spolu s Kostolom svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom aj najstarším kostolom na Slovensku – je Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch postavený v období Veľkomoravskej ríše v 9. storočí.

Najmladším kostolom v kraji je Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Gabčíkove (2023).

Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Gabčíkove. Foto: Zdenko Dzurjanin

Najnovšia, i keď ešte stále dokončovaná novostavba kostola na sídlisku Prednádražie v Trnave už slúži od vianočnej polnočnej svätej omše; Kostol Božieho milosrdenstva bude konsekrovaný 1. mája tohto roku.

V kraji sú vo výstavbe dva kostoly: rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa vo Hviezdoslavove a pravoslávny Chrám svätej Jelizavety Romanovny v Piešťanoch.

V interiéri Kostola svätého Bartolomeja v Ružindole sa nachádza tabuľa na pamiatku prechodu Svätého Otca Jána Pavla II. obcou v roku 2003 a od roku 2024 aj pápežova socha.

Na území dnešného Trnavského kraja pôsobilo viacero významných osobností:

V Dolnom Dubovom je pamätná tabuľa Jozefa Ignáca Bajzu (1755 – 1836), rímskokatolíckeho kňaza a spisovateľa, autora prvého slovenského románu René mláďenca Príhodi a Skúsenosťi, ktorý tam pôsobil v rokoch 1783 – 1805. Okrem toho účinkoval aj v Trnave, Prietrži i Zbehoch.

Bernolákovský básnik, prekladateľ a rímskokatolícky kňaz Ján Hollý (1785 – 1849) strávil na odpočinku posledných šesť rokov života na Dobrej Vode, kde je i pochovaný a kde na budove farského úradu má pamätnú tabuľu. Účinkoval i v Hlohovci a Maduniciach.

Na evanjelickom cintoríne v Skalici je pochovaný Daniel Gabriel Lichard (1812 – 1882), v rokoch 1844 – 1847 skalický evanjelický farár, ale predovšetkým popredný slovenský spisovateľ, učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie. Mesto Skalica po ňom pomenovalo ulicu a v roku 1936 pozvalo jedného z najvýznamnejších moderných českých sochárov Ladislava Šalouna, aby mu na námestí postavil pomník.

Evanjelický kostol v Skalici. Foto: Zdenko Dzurjanin

V Majcichove je pochovaný niekdajší miestny farár, rímskokatolícky kňaz a národný buditeľ Ján Palárik (1822 – 1870), polyglot a jeden z najvýznamnejších slovenských dramatikov 19. storočia. Jeho veselohru Dobrodružstvo pri obžinkoch naposledy premiérovalo Národné divadlo Košice len nedávno 15. novembra 2024.

Na cintoríne v Trstíne sa nachádza hrob rodáka biskupa Ambróza Lazíka (1897 – 1969), apoštolského administrátora Trnavskej apoštolskej administratúry.

Cintorín v rodných Kátlovciach je miestom posledného odpočinku Pavla Ušáka-Olivu (1914 – 1941), kňaza Spišskej diecézy, talentovaného básnika katolíckej moderny, ktorý zomrel ani nie tridsaťročný na tuberkulózu.

V rodnej Skalici je pochovaný saleziánsky kňaz don Anton Srholec (1929 – 2016), spisovateľ a charitatívny pracovník, filantrop, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra Resoty, nositeľ štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra, predtým dlhoročný politický väzeň československého komunistického režimu. Trnavský samosprávny kraj každoročne pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu udeľuje ocenenie, ktoré nesie jeho meno: Cena slobody Antona Srholca.

Fotografie všetkých kostolov Trnavského kraja s údajmi o nich nájdete na našej webovej stránke www.kostolyslovenska.sk.

Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.