Čo vznikne skrížením krtka a žirafy? Vrtná veža. Ak skrížime chobotnicu a kravu? Krava, ktorá sa sama podojí. A keď spojíme komunistu a jehovistu? Vznikne človek, ktorý síce bude klopať druhým na dvere, ale nebude vedieť, čo im má povedať...

Sedemdesiati dvaja z evanjelia v sebe spájajú človeka a misijné poslanie Krista. Preto majú čo povedať. Svojho Pána predstavujú v slovách: „Pokoj tomuto domu“ a „priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“. Sú reklamou na neho, lebo sú súčasťou Božej rodiny.

Niečo podobné môžeme zažiť v tradícii rodinných firiem. Tam majiteľ nemá záujem okrádať pracovníkov, keďže sú jeho rodinou. Je tam úcta k zákazníkom a do takého obchodu alebo reštaurácie sa radi vraciame.

Obrat od znechuteného predavača k chodiacej reklame na Krista vidíme u Tomáša, jedného z apoštolov. Svojimi pochybnosťami najskôr vytvorí menej príjemnú klímu. Až keď dostane do tela Boží výboj, vykríkne: „Pán môj a Boh môj!“ A odvtedy sa stáva Božím pracovníkom.

V evanjeliu pred týždňom sa Ježiš označil za toho, ktorý nemá kde skloniť hlavu. Nemusí o to žobrať, pretože on odpočíva na hrudi svojho Otca. To sú tie jeho nočné modlitby v tichu a samote.

Dnes vidíme Krista, ktorý posiela svojich učeníkov a rád by ich videl slobodných, tak ako je on medzi ľuďmi. Poslanie má svoj pôvod v Kristovi. Ak by bolo len ľudským, samo sa rozsype. Ako to vidieť medzi rôznymi spoločenstvami okolo nás. Životná múdrosť hovorí, že krátko môžete klamať veľa ľudí alebo dlho klamať malú skupinku. Ale nikomu sa nepodarí klamať mnohých a veľmi dlhý čas.

Učeník, ktorý je slobodný od túžby vlastniť, poukazuje na inú istotu, ktorú ani mole, ani hrdza nenapadnú. Vydáva svedectvo, že svoj život zveril tomu, ktorý sa postará.

A prečo idú po dvoch? Je dobré vidieť sa aj inými očami. Dobrý liek proti sebaklamu. Vyháňanie zlých duchov je potom len dôsledkom spoločnej chémie. Diabol je grécky názov pre ducha, ktorý najskôr oddeľuje človeka od Boha a neskôr aj od druhých ľudí. Tam, kde sú ľudia spojení, nemá priestor a odchádza.

Ježiš ešte dáva posledné rady – materiálne a technické zabezpečenie dáva na vedľajšiu koľaj. Ak jeho vyslanci nevlastnia nič, nebudú aspoň miešať ohlasovanie evanjelia s komerčnou mentalitou, reklamnými stratégiami (takými viditeľnými pri sektách) a ani nebudú mať útechu pochádzajúcu z dobrých obchodov.

Tak to funguje aj v rodine – najdôležitejšie sú vzťahy vychádzajúce z otcovstva a materstva. Inak hrozí rodičom, že budú iba sponzormi dieťaťa (otec ako „chodiaci bankomat“). A dnešní misionári by sa neodlišovali od kŕmičov v zoo, keby sa starali len o jedlo pre domorodcov.

Učeník, ktorý je slobodný od túžby vlastniť, poukazuje na inú istotu, ktorú ani mole, ani hrdza nenapadnú, tak medzi bohatými, ako aj medzi chudobnými. Vydáva svedectvo, že svoj život zveril tomu, ktorý sa postará. Ako dievča, čo začalo pripravovať pre bezdomovcov obložené chlebíčky zo svojho platu, a tvrdí, že odvtedy jej nič nechýba...

Výstižne je táto vnútorná sloboda zobrazená v ruskom filme Humorista. Režisér Michail Idov nám ponúka príbeh fiktívneho sovietskeho komika Borisa Michajloviča Arkadejeva. Nachádzame sa v 80. rokoch minulého storočia, po smrti prezidenta Brežneva.

Prvoplánovo sa smiať nebudeme, ale postrehy bystrého komika so židovskými koreňmi stoja za to. Humorista patril medzi výkladnú skriňu režimu. Bolo mu dovolené rozosmievať ľudí v medziach režimu. Chýbajúcu slobodu mu nahrádza kráľovský plat a iné materiálne výhody.

Dej filmu sa zmení, keď je Boris Michajlovič donútený zúčastniť sa večierku na oslavu narodenín manželky komunistického generála. Zaplatili si ho rovnako ako jedlo a darčeky.

Chlapi sa po obede presunuli do sauny v tvare antického divadla. A tam sa aj odohrá nečakaná tragédia. Pod vplyvom alkoholu si Arkadejev začne doberať režim, Lenina i generálovu ženu. Jej rozčúlený manžel to neznesie a svojim gorilám prikáže, aby komika zastavili. Medzitým generálovi príde nevoľno a skončí na zemi v smrteľnom kŕči po zastavení srdca.

Diváka prekvapí, že nikto z prítomných komunistov nie je ochotný mu pomôcť. Naopak, dohodnú sa, že pri náhlom zlyhaní srdca sa nedalo nič urobiť. Akoby si sami vydýchli, že majú o jedného udavača menej, a večer si s chuťou rozprávajú vtipy, ktorými ich nedávno bavil židovský rozprávač.

Zaujímavé podobenstvo o baránkovi medzi vlkmi, ktorý si môže ďalej rozprávať vtipy, lebo vlci sa žerú medzi sebou.