Take back control Lev XIV. ukazuje, ako držať opraty v rukách tak, aby všetci boli spokojní

Po dvojtýždňovej dovolenke v Castel Gandolfe sa Lev XIV. vracia späť do Vatikánu. O niekoľko dní ho totiž čaká Jubileum mladých. Udalosť, ktorá do Ríma prinesie novú vlnu radosti a nádeje.

Tieto pocity ovládajú Večné mesto už od májového konkláve. Nie je to nič výnimočné. Na začiatku každého pontifikátu, keď nové strieda staré, sa hovorí o Benediktovom, Františkovom či Levovom efekte, teda o pozitívnom vplyve novej hlavy cirkvi na prežívanie viery.

Pri Levovi XIV. si však môžeme všimnúť dva hlbšie dôvody, pre ktoré okolo neho vládne silná eufória.

Obnovenie civitas romanitas

Zostaňme ešte v samotnom Ríme. Už pred mesiacom sme písali o tom, ako sa Lev XIV. citlivo vracia k niektorým atribútom a tradíciám spätým s pápežským úradom, od ktorých jeho predchodca upustil.

Okrem iného sem patrí aj rozhodnutie presťahovať sa späť do Apoštolského paláca, k čomu dôjde zrejme v nasledujúcich týždňoch, obnovenie tradičnej eucharistickej procesie z Lateránskej baziliky do baziliky Santa Maria Maggiore na slávnosť Božieho tela či spomenuté dovolenkovanie v letnom sídle pápežov v Castel Gandolfe.

Tieto kroky určite imponujú vyznávačom „starých dobrých čias“, no Levovi ide o viac: okrem pripomenutia, že dvetisícročná inštitúcia svojím významom presahuje osobnosť aktuálneho pontifika, chce podčiarknuť aj prepojenie rímskeho biskupa s obyvateľstvom, kultúrou a tradíciou Ríma. Latinčina pre to používa výraz civitas romanitas.

Pre Nerimanov to môže znieť banálne, ale svetlo zažaté v okne Apoštolského paláca bolo pre obyvateľov Večného mesta vždy symbolom istoty a blízkosti, čímsi, čo k nemu jednoducho patrí.

Samozrejme, rovnako symbolickým bolo Františkovo prebývanie v Dome sv. Marty. No dnes už aj priaznivci línie zosnulého pápeža priznávajú paradox, že na prvý pohľad jednoduchšie bývanie v „hoteli“ si vyžadovalo vyššie náklady na zaistenie bezpečnosti ako život v „paláci“.

Lev XIV. sa teda usiluje konať nielen symbolicky, ale aj pragmaticky.

Od tanga k valčíku

Hoci pragmatickosť na prvý pohľad nepôsobí ako cnosť, ak pre ňu použijeme synonymá praktickosť, vecnosť či rozvážnosť, pomenujeme tým vlastne prístup, ktorý v prvých týždňoch stelesňuje Lev XIV.

Od prvého vystúpenia na balkóne Baziliky sv. Petra, kde nepredniesol spontánny prejav, ale prečítal premyslený príhovor, cez postupné stretanie sa s kľúčovými vatikánskymi persónami a navštevovanie dôležitých miest bez zbytočných komentárov či rýchlych rozhodnutí až po premyslené gestá a vyjadrenia, ktorými si dokáže získať podporovateľov i kritikov svojho predchodcu a obrusovať tak hrany medzi nimi.

Oblečie si tradičnú mozetu (krátky červený plášť zakrývajúci plecia až po lakte), ktorú František nikdy nenosil, no zároveň v príhovore odkazuje na jeho myšlienky. Trávi čas v Castel Gandolfe, kde sa František nikdy nezdržiaval, no zároveň tam zavíta do domova dôchodcov či medzi karabinierov, čím napodobňuje spontánne návštevy svojho predchodcu.

Zo všetkého pritom vyžaruje rozvaha a pokoj, čo vyvoláva dojem, že veci sa opäť dostávajú pod kontrolu.

Akoby po temperamentnom argentínskom tangu divák prepol na harmonický valčík.