Minister Drucker pri školách zahmlieva Zachovanie identity je viac ako peniaze

Návrh zmeny financovania cirkevných a súkromných škôl z dielne ministra Druckera vyvoláva stále napätie. Včerajšie vyjadrenia hierarchov síce môžu zanechať pocit, že kríza je zažehnaná, ale vôbec to tak byť nemusí.

Slová arcibiskupa Bobera, že zákon nemusí byť od začiatku dokonalý, môžu byť snahou neeskalovať situáciu. Slová biskupa Trstenského, že je spokojný, môžu znamenať aj to, že minister dostal šancu problém vyriešiť iným spôsobom, najmä cez parlament. Veď uvidíme, ako to dopadne.

Ministerský návrh nechtiac nastolil tému, ako si môžeme a máme v sekulárnom prostredí zachovať katolícku identitu, ako ju odovzdávať a ako majú rodičia uplatňovať náboženskú slobodu. Kto vie čítať legislatívne texty medzi riadkami a dôvodovú správu, dobre vie, že obava, že rodičia nebudú môcť uplatniť náboženskú slobodu a umiestniť svoje dieťa do cirkevnej školy, je úplne na mieste.

Cirkevné školy, ktoré sa zapoja do verejných obvodov, musia – filištínsky vysvetlené – svoju kapacitu ponúknuť, ale nie naplniť. Je však isté, že jej časť budú musieť obetovať.

Drucker sa stretol s biskupmiBober tvrdí, že zákon nemusí byť dokonalý od začiatku a môže sa vylepšovať. Trstenský je spokojný

Adam Takáč

Obmedzenie výberu školy

Jednou zo zaujímavostí je hľadanie Druckerovej motivácie. Školské zákony riešia mnoho prospešných vecí, ale v tomto prípade akoby za tým bola nejaká „tajomná sila“. Bolo to možné dobre odpozorovať v nedávnom rozhovore ministra pre Postoj.

Drucker donekonečna opakoval, že tento návrh žiadnu cirkevnú školu neohrozí ani neobmedzí v prijímaní žiakov. Možno má pravdu a naozaj neplánuje uplatňovať tieto návrhy v praxi a je to len divadielko. Taká naša Hlava XXII. Redaktori boli po všetkých vysvetleniach tiež v rozpakoch a pýtali sa ministra, načo je vôbec takáto zmena dobrá, keď sa nič nezmení, ale akurát vyvoláva hnev a obavy.

Jedna z ľudových múdrostí hovorí, že ak nevieš, o čo ide, vždy ide o peniaze. Nechcem konšpirovať, ale minister možno dostal úlohu sa aspoň navonok tváriť, že ide odstraňovať segregáciu marginalizovaných rómskych komunít, aby prišli milióny z Bruselu.

Pritom tento problém by štát naozaj už konečne riešiť mal. Namiesto toho, aby ohrozoval chod cirkevných a súkromných škôl a legitimizoval ich spoločenskú diskrimináciu, by si mal sadnúť so svojimi straníckymi kolegami ministrom vnútra a ministrom práce a riešiť komplexne problém ľudí, ktorí žijú v osadách. V tomto štát úplne zlyháva.

Možno si pamätáte, ako začiatkom leta vyhorela časť rómskej osady v Spišskom Štiavniku. Okrem starostu, pár dobrovoľníkov a mimovládok sa o tých ľudí nikto nestaral. Pritom šlo o viac ako stovku ľudí, ktorí prišli o všetko, vrátane mnohých detí. Štát sa na nich jednoducho vykašľal. Jedno šťastie, že bol začiatok leta. Ak by sa podobná situácia zopakovala v januári, bolo by to oveľa dramatickejšie.

Cirkevné školy riešia dilemu, či sa zapojiť alebo nezapojiť do verejných obvodov. Myslím si, že by si nemali dať nanútiť tento návrh a do verejných obvodov by sa zapojiť nemali.

Ide o dvadsať percent, čo je dosť peňazí. Minca má však aj druhú stranu. Nemôžeme predsa súhlasiť s návrhom, aby niekto obmedzoval právo rodičov na výber školy, ohrozoval jej identitu, a rovnako nemôžeme súhlasiť, aby cirkevné školy kvôli peniazom museli prijímať deti z obvodu.

Tomáš DruckerPrešiel som si každú jednu cirkevnú školu. Nikoho to neohrozí

Martin HanusAdam Takáč

Precedens a budúcnosť katolíckych škôl

Konanie ministra Druckera je pre cirkvi nebezpečné aj z iného dôvodu. Tu nejde iba o technikálie, lebo v niektorých prípadoch katolícke školy možno skutočne nemusia pocítiť významnú ujmu.

Keď sa mu podarí presvedčiť nás, že právo rodičov na výber školy a právo na zachovanie katolíckej identity školy musí ustúpiť jeho osobnej predstave o tom, čo je verejný záujem – inak budeme penalizovaní, čiže znevýhodnení a diskriminovaní –, bude to precedens, ktorý sa môže rozšíriť aj do iných oblastí.

Nabudúce či už on, alebo jeho nástupca môže na základe rovnakého princípu vstúpiť do štátneho vzdelávacieho programu. A viem si predstaviť, ako by tento princíp jedného dňa uplatňovalo aktivistické vedenie ministerstva zdravotníctva.

V tejto chvíli by sme sa v prostredí cirkví mali vážne zamyslieť aj nad inou vecou. Vo vnútornom prostredí sa pravidelne hovorí o ťažkostiach v rodinách pri odovzdávaní viery, čo je aj pravda. Školské prostredie môže zohrať v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Chápem, že peňazí nie je veľa, ale ak nám skutočne ide o zachovanie katolíckej identity, o odovzdávanie viery, jednoducho musíme hľadať a nájsť spôsoby, ako môžu katolícke školy nielen prežiť, ale aj rásť.

Katolícke školstvo musí byť veľká priorita. Je mnoho katolíckych škôl, kde záujem prevyšuje ponuku. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby každé dieťa, ktorého rodičia ho chcú dať do katolíckej školy, mohlo do nej reálne nastúpiť. Či už na strednú, alebo základnú školu. Ak ho totiž odmietneme, hoci z finančných dôvodov, už viac do tohto prostredia nenastúpi.

To, samozrejme, neznamená, že príde o vieru, ale v prostredí katolíckej školy by malo určite rádovo lepšie podmienky, aby si ju v spoločenstve rovnako zmýšľajúcich rovesníkov upevnilo a dokázalo neskôr odovzdať. Teraz je vhodný čas, aby sme viac premýšľali, ako pomôcť katolíckemu školstvu aj materiálne, vytvoriť fondy alebo fundácie.

A ešte čosi. Neuškodila by debata o náboženskej slobode. Nielen preto, aby sme poznali obsah vatikánskych zmlúv, ale vo všeobecnosti. Obávam sa, že podobných nápadov obmedzovať ju bude aj v našom prostredí pribúdať.