V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Uplynulé dni vyčarili úsmev na tvárach LGBTQ katolíkov aj prívržencov predkoncilovej liturgie.
Kým prví menovaní sú spokojní, že po zvolení Leva XIV. zostal voči nim zachovaný otvorený prístup pápeža Františka, tí druhí sa, naopak, tešia, že v ich prípade dochádza k zmierňovaniu reštriktívnych opatrení zavedených zosnulým pontifikom.
Čo sa stalo a aké sú dôvody obojstrannej spokojnosti?
Tridentská omša sa vracia. Organizátori každoročnej tradicionalistickej púte Summorum Pontificum, ktorá sa bude konať 24. – 26. októbra v Ríme, oznámili, že súčasťou programu bude aj tradičná latinská omša slávená v Bazilike sv. Petra. Stane sa tak po dvoch rokoch, počas ktorých úrad liturgických obradov baziliky toto slávenie nepovolil.
Tradicionalistické združenie Una Voce International či portál Rorate Caeli po tomto ústretovom kroku nešetria chválami na adresu nového pápeža.
Hlavným celebrantom bude americký kardinál Raymond Leo Burke, ktorý je považovaný za lídra tradicionalistov a zároveň patril medzi najhlasnejších kritikov pápeža Františka.
To, že po jeho smrti dochádza k zmene kurzu, naznačil blahoprajný list, ktorý Lev XIV. zaslal kardinálovi Burkeovi pri príležitosti 50. výročia jeho kňazskej vysviacky, a ešte viac to zvýraznilo prijatie na súkromnej audiencii v závere augusta.
Pozitívny signál vyslal Vatikán aj smerom k tradicionalistickému Kňazskému bratstvu sv. Pia X., ktorého zakladateľ Marcel Lefèbvre upadol koncom 80. rokov do exkomunikácie, pričom postavenie jeho stúpencov je dodnes kánonicky nelegitímne.
Napriek tomu bola ich augustová púť do rímskej Baziliky sv. Jána v Lateráne zaradená do kalendára jubilejného roka. Neznamená to však, že lefèbvristická púť bola Vatikánom podporovaná, iba to, že ju evidovala.
Dúha v bazilike. Ešte väčšiu pozornosť však pritiahlo putovanie LGBTQ katolíkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí v prvú septembrovú sobotu vstúpili svätou bránou do Svätopeterskej baziliky. Spolu ich bolo približne tisíc.
Ich púť mala rovnaký status ako púť lefèbvristov – bola zaradená do všeobecného kalendára jubilejného roka.
„Bolo to jednoducho epické, akoby som sa dotkol Božej ruky,“ povedal pre agentúru AP Justin del Rosario, ktorý v rukách niesol dúhový kríž.
Deň predtým pre nich v známom rímskom kostole Il Gesù slúžil omšu podpredseda Talianskej biskupskej konferencie Francesco Savino. Spolu s ním koncelebrovalo asi tridsať kňazov vrátane amerického jezuitu Jamesa Martina, ktorý je známy pastoráciou medzi LGBTQ katolíkmi. Rovnako ako kardinála Burkea, aj jeho v prvý septembrový deň pápež prijal na súkromnej audiencii.
Načúvať druhým, byť pokorný, podporovať jednotu. Tieto tri rady v ten istý deň, len o niekoľko hodín neskôr adresoval Lev XIV. svojím rehoľným spolubratom augustiniánom počas otvorenia generálnej kapituly. Zdá sa, že v prvom rade sa ich pri výkone svojho úradu snaží dodržiavať on sám.
Takže áno, všetci majú byť prečo spokojní.
Predseda parlamentu Richard Raši udelí arcibiskupovi Bernardovi Boberovi štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Predseda KBS dostane cenu v čase, keď sú biskupi v spore s ministrom školstva Tomášom Druckerom.
KBS trvá na úpravách novely školského zákona aj napriek prebiehajúcemu dialógu s ministerstvom školstva. Biskupi to vyhlásili po tom, čo sa minister Drucker stretol s arcibiskupom Boberom v Košiciach a s biskupom Trstenským v Spišskej Kapitule.
Bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák dovŕšil 75 rokov, keď je každý biskup povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu. V tomto roku dosiahnu kánonický vek aj košický arcibiskup metropolita Bernard Bober a žilinský biskup Tomáš Galis.
Zmenilo sa zloženie študijnej skupiny pre realizačnú fázu synody. K doterajším členom – Márii Spišiakovej, Pavlovi Hraboveckému a Marcelovi Mojzešovi – pribudli Bohumír Živčák, Miroslava Siteková a Mário Tomášik. Z pôvodného vymenovania sa rozhodol odstúpiť Jozef Žuffa.
Novým generálnym priorom Rehole sv. Augustína sa stal Američan Joseph Farrell. Členom rehole augustiniánov je aj súčasný pápež Lev XIV., ktorý tiež pochádza z USA.
Pápež vyhlásil za svätých Carla Acutisa a Piera Giorgia Frassatiho. Deň ich liturgickej spomienky bude 12. októbra, resp. 4. júla.
V Číne bol vysvätený za biskupa Joseph Wang Zhen-gui, ktorý bude viesť novú diecézu Zhangjiakou zriadenú pápežom. Čínske úrady zároveň uznali biskupskú službu 65-ročného Josepha Ma Yan’ena a 74-ročného biskupa Augustina Cui Taia, ktorí doteraz pôsobili bez súhlasu štátnych orgánov.
V Plzenskej diecéze bola po prvýkrát ustanovená služba katechistu, ktorú bude vykonávať Petra Pospíšilová. Toto laické ministérium zriadil pápež František dokumentom Antiquum ministerium. Novú katechistku uviedol do služby diecézny biskup Tomáš Holub.
Pri úvodnej téme predkoncilovej liturgie ešte ostaneme. Povolenie jej slávenia v Bazilike sv. Petra podľa cirkevného právnika a vatikanistu Eda Condona vyvoláva nádej, že dôjde k zmierneniu aplikácie dokumentu Traditionis custodes o používaní rímskej liturgie spred reformy v roku 1970.
Týmto apoštolským listom motu proprio pápež František v roku 2021 výrazne obmedzil možnosti slávenia tradičnej latinskej omše, ktoré ešte pritvrdili implementačné zásady zverejnené Dikastériom pre Boží kult a disciplínu sviatostí v roku 2023. Kritici predkoncilovej liturgie týmto opatreniam tlieskali, kým jej prívrženci ostali zdesení.
Ed Condon sa domnieva, že Lev XIV., ktorý je známy svojou liturgickou precíznosťou, Františkov dokument nezruší, ale uvoľní spomenuté implementačné zásady a ponechá diecéznym biskupom väčšiu slobodu pri aplikácii Traditionis custodes, čo by bolo v súlade s učením Druhého vatikánskeho koncilu o primárnej zodpovednosti miestnych biskupov za svojich veriacich.
„Mnohým pozorovateľom sa zdá, že trvalý mier v liturgických vojnách nie je pravdepodobný, ba ani možný, pokiaľ sa za jediný výsledok považuje úplné víťazstvo jednej alebo druhej strany,“ napísal Condon, podľa ktorého by práve počas súčasného pontifikátu mohlo dôjsť k pokroku od nanútenej uniformity k vzájomnej harmónii.





Rehoľné sestry prešli v čase komunizmu veľkou skúškou – niektoré za vernosť svojmu poslaniu zaplatili životom, iné strávili za mrežami dlhé roky.
Príbehy týchto výnimočných, no neraz zabudnutých žien vyrozprávali v knihe Mystičky dvadsiateho storočia (Postoj Media, 2025) bývalý disident František Mikloško a rehoľná sestra – dokumentaristka Iva Kúšiková.
„Historické fakty dostávajú tvár a chuť (a veľakrát aj pachuť) prostredníctvom autentických spomienok prenasledovaných rehoľných sestier. Táto knižka je svedectvom o šanci a nádeji. Sestry verili, že svojím utrpením vykupujú svet,“ napísala kolegyňa Margita Vanovčanová.
Knihu Mystičky dvadsiateho storočia si so zľavou 20 % môžete zakúpiť v e-shope denníka Postoj.
Prajem vám požehnaný víkend.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.