Oliver Vyhnánek z Kresťanského zboru v bratislavskej Rači zažil sederovú večeru prvý raz na kresťanskom tábore ako dieťa. Seder je slávnostná večera, ktorou si v židovských rodinách pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva počas paschy. No z času na čas ju okolo Veľkej noci zvyknú usporiadať aj kresťania. Najmä tí evanjelikálni, ktorí sú otvorenejší experimentovaniu s liturgickými formami, pokiaľ neodporujú Božiemu slovu.

Dnešný židovský seder je síce výsledkom dlhého historického vývoja vrátane pobiblického obdobia, no kresťania v ňom stále dokážu rozpoznať prvky, ktoré zachovávali už príslušníci židovského národa v 1. storočí. Vrátane Ježiša Krista a jeho poslednej večere.

Vyhnánek sederovú večeru neskôr usporiadal viackrát vo vlastnej domácnosti spolu s rodinou a priateľmi. Pred štyrmi rokmi ju ako ozvláštnenie veľkonočných sviatkov urobili pre celý Kresťanský zbor v Rači.

„Bola to zaujímavá skúsenosť, ktorú niektorí účastníci veľmi oceňovali,“ hovorí Vyhnánek pre Postoj. Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov sa ju rozhodli urobiť zase. Dnes, počas Zeleného štvrtka.

„Nejde o pravidlo, neplánujeme to robiť každý rok alebo vyrábať z toho novú tradíciu. Berieme sederovú večeru v zbore ako ozvláštnenie a asi aj pre účastníkov majú takéto podujatia väčšiu hodnotu, keď sa dejú zriedka.“

Pokresťančený priebeh

Židovský seder chce učiť deti o vyslobodení ich národa z egyptského otroctva. Sprevádza ju rituálny text haggada. Jednotlivé úkony majú svoj hlboký význam a symboliku. Podobne pokrmy na stole.

Typickou súčasťou sederovej večere je maces, krehký nekvasený chlieb. Má symbolizovať, že Egypťania vyhnali Židov po desiatej rane skôr, než stihlo vôbec cesto nakvasiť. Horké byliny, ktoré sa namáčajú v slanej vode, pripomínajú slzy počas zajatia židovských otrokov v Egypte.

Charoset, červenkastá zmes strúhaných jabĺk, orechov, škorice či medu, má pripomínať maltu na nepálené tehly, ktoré museli vyrábať židovskí otroci pre faraóna. Vajce uvarené natvrdo zase symbolizuje tvrdosť faraónovho srdca...

Detailne opisovať celý priebeh sederovej večere a všetky jej súčasti presahuje možnosti tohto článku. Ostatne, návody sa dajú nájsť v hojnosti na internete.

V kresťanskej úprave sú však židovské prvky doplnené o novozákonný komentár. Je to preto, že viaceré starozákonné symboly našli naplnenie v Ježišovi Kristovi a jeho obeti na kríži, prípadne sa premietli aj do kresťanskej večere Pánovej.

Ako kresťania vieme, že Ježiš absolvoval poslednú večeru počas židovského sviatku nekvasených chlebov (pascha). No židovský obsah Veľkej noci súvisiaci s vyslobodením z Egypta máme tendenciu vnímať ako vrstvu, ukrytú pod kresťanským povrchom.

Je možné, že príťažlivosť sederovej večere pre kresťanov spočíva práve v tom, že umožňuje lepšie pochopenie prepojenia medzi udalosťami exodu a vykupiteľským dielom Ježiša Krista.

Pripúšťa to aj Oliver Vyhnánek. Židovský seder, doplnený o novozákonný komentár, jemu ako kresťanovi umožňuje na fyzickej úrovni zažiť veci, ktoré sa viažu na starozákonné i novozákonné veľkonočné udalosti: „Napokon, exodus je príbehom každého jedného človeka, ktorý potrebuje byť vyslobodený. Možno nie z egyptského otroctva, ale celkom určite z otroctva hriechu, zo závislostí či z rôznych nerestí. No je tiež vyslobodením od zaoberania sa samým sebou a upriamením pozornosti na Boha.“

Radšej poznať

„Pokresťančovanie“ sederovej večere nie je bez kontroverzií. Lucia Hidvéghyová, odborníčka na judaizmus a kresťansko-židovské vzťahy, ktorá pôsobí na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, sa k tomu, aby kresťania slávili seder, stavia kriticky. „Je to prevažujúci názor medzi odborníkmi a tých dôvodov je viac,“ vysvetľuje pre Postoj.

„Predovšetkým, kresťania, ktorí chcú sláviť seder, si niekedy neuvedomujú, že jej súčasná forma nezodpovedá poslednej večeri, ktorú slávili učeníci s Ježišom pred dvomi tisícročiami. V dnešnej podobe židovskej sederovej večere je prítomných viacero neskorších prvkov,“ hovorí.

No podobne ako sa samostatne vyvíjala židovská liturgia sederovej večere, vyvíjalo sa aj kresťanské slávenie Ježišovej poslednej večere. Pre katolíkov je to svätá omša, pre protestantov večera Pánova. Podľa Hidvéghyovej je neférové, aby sme my kresťania vzali židovskú pobiblickú rabínsku liturgiu, ktorá sa dvetisíc rokov vyvíjala samostatne, prisvojili si ju a povkladali do nej novozákonné prvky: „Voči židovskej viere je to necitlivé a z kresťanského pohľadu pochybné.“

Rozpor napríklad vzniká, ak chcú kresťania sláviť sederovú večeru na Zelený štvrtok. Seder je totiž v židovskom chápaní slávnosťou, ktorá prekypuje radosťou z vyslobodenia z egyptského otroctva. Na druhej strane, pre kresťanov sa už schyľuje k Veľkému piatku, keď bol Ježiš ukrižovaný. Radostná je pre nich až sobotná vigília a nedeľa, deň zmŕtvychvstania. Miešanie tradícií oboch náboženstiev tak narúša aj kresťanskú postupnosť veľkonočných sviatkov.

Hoci má Hidvéghyová kritický názor na slávenie sederovej večere kresťanmi, podporuje, aby túto tradíciu kresťania poznali a aby spoznávali aj iné židovské náboženské zvyky. „No je rozdiel medzi ,poznať´ a ,sláviť´, lebo to druhé môže napokon zo strany kresťanov vyznieť ako síce dobre mienené, no v konečnom dôsledku pre vzájomné vzťahy nevhodné a pre vlastnú kresťanskú vieru zavádzajúce. Nemá zmysel napodobňovať židov, ak ich v skutočnosti nepoznáme,“ uzatvára.

Prelínaní bude pribúdať

Minulý rok v apríli sa diskusia na tému kresťania a sederová večera uskutočnila aj na stránkach amerického evanjelikálneho magazínu Christianity Today. Niektoré argumenty, spomenuté aj Luciou Hidvéghyovou, zhrnuli dvaja židovskí rabíni Yehiel Poupko a David Sandmel v článku s názvom Ježiš nejedol sederovú večeru – Prečo by kresťania tiež nemali.

Kresťanskí autori Mitch Glaser a Darrel Bock zareagovali vlastným textom s názvom Prečo kresťania môžu sláviť paschu tiež. Hoci súhlasia, že Ježiš a ostatní židia prvého storočia si nepripomínali paschu úplne rovnakým spôsobom ako židia 21. storočia, zároveň argumentujú citátmi z Nového zákona a tvrdia, že priebeh poslednej večere prepájal vyslobodenie židovského národa z Egypta s ešte väčším vyslobodením z hriechu, ktoré malo prísť vďaka Ježišovej obeti na kríži.

Glaser a Bock pripomínajú tiež skúsenosť mnohých kresťanov, ktorí sa na sederovej večeri zúčastnili a pomohla im lepšie zvnútorniť súvislosť medzi židovským exodom a udalosťami kresťanských veľkonočných sviatkov. Podľa nich sú vďaka tomu kresťania lepšie schopní porozumieť židovstvu i židovským základom vlastnej viery...

Náboženské zvyklosti sú zo svojej podstaty konzervatívne, no dá sa očakávať, že podobných diskusií o prelínaní tradícií, ktoré sa vyvinuli v rôznych prostrediach, bude pribúdať. Napokon, rôzne ľudské populácie sa kultúrne ovplyvňovali od nepamäti. Nezriedka od seba odpozorovali myšlienky i praktiky a prispôsobovali si ich pre vlastné potreby.

Rýchlejšie komunikačné prostriedky, spolužitie a stretávanie sa rôznych skupín ľudí v modernej pluralitnej spoločnosti a v neposlednom rade ľudská zvedavosť voči tomu druhému... to všetko zabezpečí, že dialóg a vzájomné ovplyvňovanie bude pokračovať. Či už vnútri kresťanstva alebo minimálne medzi kresťanmi a našimi židovskými staršími bratmi.